cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá
cudzozemský -ká -ké príd.
cudzozemský -ká -ké príd. ▶ vzťahujúci sa na krajiny za hranicami istého štátu; syn. cudzí, zahraničný; op. domáci, tuzemský: c. trh, tovar; c. subjekt; c. súd; cudzozemské rastliny; cudzozemskí podnikatelia; cudzozemská účastinná spoločnosť; poisťovne cudzozemských osôb; cudzozemské motorové vozidlo; žel. cudzozemská preprava preprava v cudzine
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
cudzozemský p. cudzí 1, exotický, zahraničný 1
exotický pochádzajúci z ďalekých tropických al. zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie • cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné mená • cudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchy • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom
p. aj neobyčajný, zaujímavý
zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar • cudzí • zastar. cudzinský: cudzí výrobok • cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda • cudzojazyčný • inojazyčný • inorečový • cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál • inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá • zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy
2. p. medzinárodný
cudzozemsko, -a str. územie mimo hraníc štátu, cudzina (op. tuzemsko);
cudzozemský príd.: c. tovar, c. trh, c-é ovocie
cudzozemný, cudzozemský [cu(d)zo-, ci(d)zo-] príd pochádzajúci z inej krajiny, nedomáceho pôvodu, cudzokrajný, zahraničný: Ezau manželky cýzozemne nasledowal (SK 1697); peregrinus: cuzozémsky (KS 1763); wíno, platno, súkno gak cuzozemské gest, chwáli swég nemiňe (BE 1794); lidu postawenemu pod králi cuzozemskyma (BlR 18. st); czizozemske owocze (Kal 18. st) južné L. chamaeleon: gassčérka cuzozemská (KS 1763) zool chameleón menlivý Chamaeleo chameleón; -osť ž cudzosť, cudzota: syn geho cýzozemnostj gegich se oslýchal (!) (MP 1718)