cudzozemec -mca m. človek z inej krajiny, cudzinec;
cudzozemský príd. pochádzajúci z cudzej krajiny, zahraničný, cudzí, op. domáci, tuzemský: c. tovar, c-é platidlá
cudzozemec -mca pl. N -mci m.
cudzozemec -mca pl. N -mci m. ▶ príslušník cudzieho štátu; syn. cudzinec; op. tuzemec: devízový c.; ohlasovacia povinnosť cudzozemcov; bežný účet v cudzej mene pre tuzemcov a cudzozemcov ▷ cudzozemka -ky -miek ž.
cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci
2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzí • zastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar
cudzozemec p. cudzinec 1
cudzozemec, -mca m. kto pochádza z inej zeme, príslušník cudzieho štátu, cudzinec;
cudzozemka, -y, -miek ž.
cudzozemec [cu(d)zo-, ci(d)zo-] m 1. kto pochádza z inej krajiny, z iného štátu, cudzinec: horow prigde na studniczkj, kde czuzozemczj splak zberawalj (ORAVA 1662 MŽ); cicozemec (!) bil, na kterého znenadány mládenec bil natrafil (PT 1778); cudzozemci k ňim prichádzagic chorugu (DS 1795) 2. kto patrí do iného kultúrneho spoločenstva: pohane gsau cyzozemcy od zakona božyho odcyzenj (CS 18. st) 3. kto pochádza z inej obce, z iného kraja: hospes: cuzozemec, prezpólny (KS 1763); -kyňa ž k 1: ženi sobe cyzozemkyne pogimal (CS 18. st)