cudzí príd.
1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv; c-ie slovo, op. domáce; c. jazyk; c. štátny príslušník cudzinec; c. výrobok zahraničný
2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.; cestovať po c-ích krajoch; povedať c-ím hlasom neprirodzeným
3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.
4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.
5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk; odb. c-ie teleso (v organizme ap.)
● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného; z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;
cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať; c. znieť;
cudzosť -i ž.
cudzosť -ti ž.
cudzosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo pochádza z iného celku, z iného prostredia; syn. cudzota, odlišnosť, nezvyklosť, osobitosť: c. názorov, myšlienok; c. hlasu; c. postupov; preklad zaváňa cudzosťou; Pochopil cudzosť svojej prítomnosti v tejto kancelárii. [P. Jaroš]; Cudzosť jej prízvuku naznačovala, že nejde o Slovenku. [Inet 2003] 2. ▶ nedostatok citového vzťahu; syn. cudzota, ľahostajnosť, chlad: medzi manželmi zavládla c.; zle znáša c. na novom pracovisku; Hneď bolo vidno jeho strach, rozpačitosť a cudzosť k tomuto obyčajnému svetu. [A. P. Mráz]
cudzosť p. cudzota 1, 2
cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriaceho • cudzosť • odlišnosť: odlišnosť zvykov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť • nezvyčajnosť • neobyčajnosť: nezvyčajnosť správania
2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodine • cudzosť • chlad • chladnosť • studenosť • ľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmi • odmeranosť • neprívetivosť • nevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadeného • strohosť: strohosť príkazov • odcudzenie • odcudzenosť: vzájomná odcudzenosť • zastar. chladnota
odmeranosť neprejavovanie citu • strohosť • zdržanlivosť • rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou • chlad • chladnosť: zo slov cítiť chlad • oficiálnosť • hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti • odstup: zachovať odstup voči podriadeným • cudzosť • cudzota: citová cudzosť, cudzota • hovor. dištanc
cudzosť, -ti ž.
1. čo pochádza z iného celku, prostredia, nezvyklosť, zvláštnosť: c. prízvuku;
2. nedostatok citového vzťahu, ľahostajnosť, chladnosť: medzi nimi panovala c.; Ľudia cítili cudzosť a pýchu farárkinu. (Šolt.)