cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;
cudzoložnica -e -níc ž.
cudzoložník -ka pl. N -íci G -kov m.
cudzoložník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto súloží mimo manželstva, kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva: potrestať cudzoložníka ▷ cudzoložnica -ce -níc ž.
cudzoložník p. neverník
neverník kto porušuje vernosť • cudzoložník (kto sa dopúšťa cudzoložstva)
cudzoložník, -a, mn. č. -ci m. muž, ktorý sa dopustil al. dopúšťa cudzoložstva;
cudzoložnica, -e, -níc ž.;
cudzoložnícky príd. i prísl.;
cudzoložníctvo, -a, -tiev str. zried. cudzoložstvo
cudzoložník [ci(d)zo-, cu(d)zo-] m muž dopúšťajúci sa cudzoložstva: smilnjkow a czizoložnykow suditi (BAg 1585); cizoložnjk cizj luže posskwrnuge (KoB 1666); muss cizoloznyk mužowy cizoloznycy na pokrm musi dáti swynu (KrP 1760); (Judith) mlčela, aby gy mlúwiczy cziczoloznik (!) neslissel (PeP 1770); nech smrťú zemrú i cuzoložník i cuzoložníca (BN 1790); -ica, -íčka ž: tvar od cizoložnice neodwratil (SK 1697); Hadixa bi ňebila ugssla običagnég potupnég, samím cuzoložnicám prichistanég pokuťe (BR 1785); cuzoložníčke na trwánliwú potupu nos odrezáwali (BN 1790)