cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
cudzokrajnosť -i ž.
cudzokrajne prísl.
cudzokrajne prísl. ▶ cudzieho, netypického rázu, charakteru (vzhľadom na domáce prostredie); syn. exoticky: c. znejúce názvy; Plachetnice vyzerali cudzokrajne. [V. Mináč]