cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzích krajov, exotický: c-á rastlina;
cudzokrajne prísl.: pôsobiť c.;
cudzokrajnosť -i ž.
cudzokrajný -ná -né príd.
cudzokrajný -ná -né príd. ▶ pochádzajúci z inej krajiny, z iných krajín, zo vzdialenejšieho zahraničia; syn. exotický: cudzokrajné rastliny, dreviny; cudzokrajné vtáctvo; cudzokrajné ovocie; cudzokrajné baktérie; cudzokrajná známka; stredisko pre cudzokrajné choroby
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
cudzokrajný p. exotický, cudzí 1, zahraničný 1
exotický pochádzajúci z ďalekých tropických al. zámorských krajín, netypický pre domáce prostredie • cudzokrajný: exotický, cudzokrajný zjav; exotické, cudzokrajné mená • cudzozemský: cudzozemské rastliny, živočíchy • zvláštny • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštna, neobyčajná, nezvyčajná krása; zvláštny, neobyčajný strom
p. aj neobyčajný, zaujímavý
zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar • cudzí • zastar. cudzinský: cudzí výrobok • cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda • cudzojazyčný • inojazyčný • inorečový • cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál • inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá • zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy
2. p. medzinárodný
cudzokrajný príd. pochádzajúci z cudzieho kraja, z cudzej zeme, cudzozemský: c-á rastlina, c-é ovocie;
cudzokrajnosť, -ti ž. cudzí ráz
cudzokrajný [ci(d)zo] príd 1. pochádzajúci z inej obce, z iného kraja, cezpoľný: externus: cyzokragný, prespolni (WU 1750); gá sem zde neznáma cizokragná syrótka (VP 1764) 2. pochádzajúci z inej krajiny: cizokragne (rastliny sú) hyacynth, morska cibula, tulipan (KoB 1666)