Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cudzinec -nca m.

1. príslušník cudzieho štátu, národa, cudzozemec: prílev c-ov

2. neznámy, cudzí človek: stal sa c-om vo vlastnom dome;

cudzinka -y -niek ž.;

cudzinecký príd.: c. ruch, c-á légia

cudzinka -ky -niek ž.

cudzinec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ príslušník cudzieho štátu; syn. cudzozemec: legálni, nelegálni cudzinci; krátkodobý, dlhodobý, trvalý pobyt cudzinca; zákon o pobyte cudzincov; zamestnávať cudzincov; umožniť cudzincom bezvízový styk; dcéra prišla s akýmsi cudzincom
2. ▶ neznámy, cudzí človek; op. tunajší: postáva bokom ako dajaký c.; cítiť sa cudzincom vo vlastnom meste
▷ cudzinka -ky -niek ž.

cudzinec, -nca m.

1. príslušník cudzieho jazyka, národa, štátu, cudzozemec;

2. neznámy, cudzí človek: je cudzincom vo vlastnej dedine (Kuk.); je c-om vo vlastnom dome; stal sa pre nás c-om;

cudzinka, -y, -niek ž.;

cudzinecký príd.: c. ruch návštevy cudzincov, najmä v turistike; c-á kancelária pre styk s cudzincami; c-á légia v niektorých kapitalistických štátoch vojenský útvar zložený obyč. z podozrivých živlov a najatých cudzincov (v kolóniách)