cudný príd. v pohlavnom živote zdržanlivý, mravný, čistý; hanblivý; svedčiaci o tom: c-á panna, žena; c-á láska čistá; c. pohľad;
cudne prísl.: c. klopiť oči;
cudnosť -i ž.
čudný príd.
1. vzbudzujúci počudovanie, (po)divný, zvláštny: č. človek, č-á reč, otázka
2. vzbudzujúci podozrenie, divný, záhadný: akýsi č. pocit;
čudne, čudno prísl. i vetná prísl.: č. sa tváriť; je mi č. na žalúdok
cudne 2. st. -nejšie prísl.
čudne, čudno 2. st. -nejšie prísl.
cudne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ v zhode s mravným, zdržanlivým postojom, obyč. v intímnom živote; syn. cnostne: žiť c.; tváriť sa c.; mala by si sa správať cudnejšie!; mať c. podkasanú sukňu; c. niečo zamlčať; c. o niečom (po)mlčať i iron. nezverejniť pravdu; c. niečo skrývať i iron. taktne zahaľovať; Lasica a Satinský sú priam cudne striedmi vo výraze - aj za cenu, že kritici, pokazení vulgárnym humorom, ich obvinia, že sú slabí herci. [KŽ 1968] 2. ▶ s nesmelosťou, s plachosťou; syn. hanblivo, ostýchavo: c. klopiť oči, zrak; c. niekoho pobozkať; mládenec c. vošiel do miestnosti
čudne, čudno 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ nie zvyčajným spôsobom; syn. divne, zvláštne, nenáležite, neprimerane: č. veselý pán; č. osamelá dvojica; správať sa, cítiť sa č.; vyzerá to, znie to, pôsobí to č.; č. sa usmieva; č. sa mi prizerá; zdá sa mi to čoraz čudnejšie; Oči mu čudne hrali. [E. Gašparová]; Mama aj rozprávala, ale čudne. [K. Jarunková]; Vonku vtedy hrmelo tak čudne, ako keby vrčalo ozrutné psisko. [LT 1998] 2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje nepriaznivý stav organizmu; syn. zle, nevoľno: po rybacom šaláte mu bolo č. 3. obyč. čudno iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje údiv: Krčma je taká maličká, že ti je až čudno, že sa do nej toľkí popracú. [V. Mináč]; Čudno, noc po noc sa mi sní o mojom hriechu. [J. Horák]
cudný príd. prísne mravný, zdržanlivý, najmä vo vzťahu k pohlavnému životu, hanblivý: c. pohľad; c-á panna;
cudne prísl.: c. klopiť oči, zrak;
cudnosť, -ti ž.: papenská c.
čudný príd. divný, zvláštny, neobyčajný, záhadný: č. človek, č. pohľad, č. úsmev, č-á reč, č-á otázka, č-é veci;
čudne/-o prísl.: č. sa tváriť, č. sa smiať, č. pozerať
čudný príd. csl vzbudzujúci začudovanie, nezvyčajný, divný: Akísi čudní hlaz mau̯ (Košťany n. Tur. MAR); Bolo mi to čudne, ako sa sve_trapi (Bobrov NÁM); Pokoní šez je dákí šudní (Slavošovce ROŽ); Ti si veru čunní človek (V. Rovné BYT); Čunním sa mu to vidzelo (Bošáca TRČ); čunná običaj (Brestovany TRN); čudňi ľudze (Studenec LVO); čudne i čudno prísl. i vetná prísl.: Akosi čudno pozerá (Istebné DK); Suśedze śe bars čudňe vidzelo, že o_čeho može tota krava tag veľo mľeka davac (Sedlice PRE); Na uľici aňi živi duh ňebul, ta mi bars čudno bulo (V. Šariš PRE)