ctižiadostivý príd. majúci ctižiadosť; svedčiaci o nej, ambiciózny: c. mladík; c-é zámery;
ctižiadostivo prísl.;
ctižiadostivosť -i ž.
ctižiadostivosť -ti ž.
ctižiadostivosť -ti ž. ▶ veľká túžba, snaha vyniknúť, uplatniť sa; syn. ctižiadosť, ambicióznosť: zdravá c.; odôvodnená, neodôvodnená c.; nenásytná c.; nadmerná c. rodičov; mať mimoradne vyvinutú c.; c. ide ruka v ruke s usilovnosťou; Strata ctižiadostivosti znamená pre pretekára polovičnú prehru. [P. Jaroš]
ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení • ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambície • ctižiadosť • ctižiadostivosť: človek bez ctižiadosti • kniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie
ctižiadostivosť p. ambícia
ctižiadostivý príd. snažiaci sa vyniknúť, túžiaci po cti, po sláve: c. človek; c-é plány;
ctižiadostivosť, -ti ž. snaha vyniknúť, túžba po sláve, ctižiadosť