corpus delicti [korpus delikti] -su delicti citátový výraz i neskl. m. ⟨lat.⟩ práv. ▶ predmet, ktorý dokazuje vinu, usvedčujúci dôkaz: predložiť corpus delicti; Bundu teraz priložili ako corpus delicti a zo zadržaného sa stal obvinený z trestného činu podvodu. [Vč 1990]
corpus [kor-] -u m. ‹l› obyč. v odb. spoj.
1. práv. c. delicti [-kt-] i [dé-ktí] (v trestnom konaní) vecný dôkaz preukazujúci vinu páchateľa, usvedčujúca vec
2. odb. zried. celok, súpis, zbierka, korpus1 1; práv. (predtým) c. iuris [jú-] súbor právnych noriem určitého odvetvia
3. anat., fyziol. časť, súčasť orgánu, telo, teleso, teliesko: c. luteum [lú-] žlté teliesko (vaječníka)
4. cirk. c. Christi [chrístí] v katolíckej cirkvi oltárna sviatosť; c. Christi mysticum [-kum] tajomné telo Kristovo, označenie katolíckej teológie pre podstatu, pre meritum cirkvi; → aj korpus, habeas corpus
habeas corpus [-ás kor-] neskl. m. ‹l› práv. (v angl. práve) zatýkací rozkaz na základe súdneho rozhodnutia (podľa zákona Habeas Corpus Act z r. 1679)
dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)
2. p. doklad 2
corpus delicti [vysl. k- deliktý] neskl. m. (lat.) usvedčujúci predmet, dôkaz