colnica -e -níc ž.
1. budova, miestnosť na colnú kontrolu
2. colný úrad
colnica -ce -níc ž.
colnica -ce -níc ž. 1. ▶ budova, miestnosť určená na vyclievanie tovaru, colná stanica: vojsť do colnice; opraviť strechu colnice; navrhnúť budovu novej colnice 2. ▶ colný úrad: pohraničná, vnútrozemská c.; vybavovačky na colnici; kontrola batožiny na colnici; prejsť cez colnicu; Môj otec počas služby vystriedal mnohé pohraničné stanice a colnice. [Ľ. Jurík]
colnica -e ž. ‹n < l < g›
1. budova al. miestnosť, kde sa preclieva (tovar)
2. úrad pre colné konanie
colnica, -e, -níc ž. miesto, budova, kde sa vyclieva tovar, colný úrad