Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

clo -a ciel s. poplatok za istý tovar prevážaný cez hranice: vývozné, dovozné c., ochranné c., platiť c.;

colný príd.: c-á kontrola, správa, c-é vyhlásenie

colný -ná -né príd.

colný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s clom: c. sadzobník; c. spor; colné konanie; colné predpisy; colná kontrola; colná politika; colná dohoda; colná únia spojenie dvoch al. viacerých predtým samostatných colných území; c. doklad listina pre colné konanie; c. prístav na vykonávanie colnej kontroly cestujúcich a zásielok; colná stanica, správa orgány štátnej správy v oblasti colníctva; colná sadzba, tarifa výška colného zaťaženia

clo -a s. ‹n < l < g› poplatok vyberaný pri preprave tovaru cez štátne hranice; (predtým) poplatok za tovar prevážaný cez hranice určitého obvodu: dovozné, vývozné, tranzitné c.; práv. autonómne, prohibičné, protidumpingové c.;

colný príd.: c. orgán; c-á prehliadka; c. poplatok, sadzobník; c-é pásmo; c-á únia zmluvné spojenie štátov bez colných prekážok; c-á politika súhrn opatrení, ktoré štát používa na zabezpečenie svojich záujmov v hospodárskych vzťahoch; c-á vojna zvýšenie dovozných ciel, dodatočného zdanenia a pod.; hist. c. regál zvrchované právo feudálneho panovníka vyberať poplatky zo všetkého tovaru vyvážaného z krajiny;

colne prísl.

colný → clo

clo, -a, 6. p. -e, ciel str. poplatok za tovar pri preprave cez hranice: vývozné, dovozné, finančné, ochranné c.; vysoké c.; podrobiť, podliehať clu; vyrúbiť, vyberať, platiť clo;

colný príd.: c. úrad, c. zákon, c. poplatok, c-á sadzba, c-á únia, c-á hranica, c-é hospodárstvo, c-é územie

colný p. clo

clo s nem adm
1. poplatok za prevážanie tovaru cez hranice istého obvodu, mýtne: pri rekach plawnych a cestach obecnych (:králowskych:) ma knijže swé cla (:myta:) (OP 1685); publikani clo anebo mito od Rimanu na arendu braly (CO 17. st); zaplatenj ustanoweneho tricatkoweho cla (PONIKY 1786)
2. pravidelne odvádzaný poplatok: pápowi musegj dáwati clá y dan (SC 17. st); co ste powinnj, dawagte: komu dar, tomu dar, komu clo, tomu clo (CS 18. st);
F. dať sa na c. začať žobrať: člowek chudobnj pro chudobu dal se na clo (CS 18. st); colný [cel-] príd k 1: manceps: prekupnjk, celný poručnjk (ASL 1740) úradník na vyberanie cla
L. tellonium: celny dum (AP 1769) colnica; subst c. m colník: bil hejtman nad celnimy (Le 1730); vectigalis: celny, meytny (AP 1769)

colný p. clo