colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy
colník -ka pl. N -íci G -kov m.
colník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ zamestnanec colnej správy: slovenský, zahraničný c.; štátna služba colníkov; c. prezrel batožinu a batožinový priestor v aute; podať pas colníkovi; Vo vzťahu k osobe zúčastnenej na colnom konaní má colník rozsiahle oprávnenia. [Inet 2004] ▷ colníčka -ky -čok ž.
colník -a m. (colníčka -y ž.) ‹n < l < g› zamestnanec colnej správy;
colnícky príd.: c-a uniforma
colník, -a, mn. č. -ci m. zamestnanec colného úradu;
colníctvo, -a str.
1. colná sústava;
2. odvetvie štátnej správy majúce na starosti clá
celník2 p. colník
colník [col-, cel-] m vyberač cla: celnjcy platu a mito od neho žadalj (SP 1696); portitor: colnik (AP 1769); publicanus: Zollner, Zolleinnehmer: celnjk, mjtnjk (CL 1777)