cnosť, čnosť -i ž.
1. kladná mravná vlastnosť: občianske c-i; náb. trvalá dispozícia konať dobro: ľudské c-i, božské č-i
2. dobrá vlastnosť, prednosť: presnosť je jeho veľká c.
● robiť z → núdze c.;
cnostný, čnostný príd.: c., č. človek, c., č. život;
cnostne, čnostne prísl.: c., č. žiť
cnostne, čnostne prísl.
cnostne, čnostne prísl. ▶ vyznačujúc sa mravnosťou, cnosťami, čnosťami: žiť cnostne, čnostne; tváriť sa, pôsobiť c.