cnosť, čnosť -i ž.
1. kladná mravná vlastnosť: občianske c-i; náb. trvalá dispozícia konať dobro: ľudské c-i, božské č-i
2. dobrá vlastnosť, prednosť: presnosť je jeho veľká c.
● robiť z → núdze c.;
cnostný, čnostný príd.: c., č. človek, c., č. život;
cnostne, čnostne prísl.: c., č. žiť
cnostný, čnostný -ná -né príd.
cnostný, čnostný -ná -né príd. ▶ vyznačujúci sa cnosťami, čnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, na čnosti: c. človek; viesť č. život
bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!
cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva
p. aj mravný, bezúhonný
mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok
p. aj morálny 1
2. p. duchovný1 1
nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý
2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž
3. p. neškodný
šľachetný ktorý má dobré charakterové vlastnosti, ktorý šíri dobro, cnosť; ktorý je hodnotný z hľadiska ľudskosti al. mravnosti; svedčiaci o šľachetnosti • ušľachtilý • rýdzi: stretnúť šľachetného, ušľachtilého človeka; šľachetný, rýdzi charakter • kniž. dobrotivý • dobrý: dobrotivá tvár starého otca; šľachetná, dobrá žena • cnostný • čnostný • kniž. bohumilý (majúci prednosti, obyč. v duchu kresťanskej morálky): cnostné, čnostné skutky; bohumilá charita • veľkorysý • veľkodušný (ochotný nezištne pomôcť, schopný chápať, tolerovať): veľkorysý, veľkodušný mecenáš; dôverovala mu, pretože bol veľkorysý, veľkodušný • zastar. vysokomyseľný
cnosť i čnosť, ti ž.
1. kladná mravná vlastnosť: občianske, ľudské c-i; oplývať c-ami
● robiť, urobiť z núdze cnosť predstierať spokojnosť s tým, čo je nutné; často iron. je stelesnená, samá c. veľmi cnostný (-á);
2. zried. poctivosť, panenská nevinnosť, česť: c. panenky (Sládk.);
cnostný i čnostný príd. majúci kladné mravné vlastnosti, mravný: c. človek, c. život
cnostný [c(t)n], čnostný [č(t)n-] príd majúci kladné mravné vlastnosti, mravný: wedenj cztnostneho žiwota (BAg 1585); zustaness slepich, sprostich cztnostnim wudczem (ASL 17. st); compositus: cnostný, mráwný, počestný (WU 1750); moralis: čtnostny (KS 1763); x. pren (René) sa do ctnostňejších a bezpečňejších krajuw odebíral (BR 1785); subst č. m: we swete i čnostnich tupí nemrawni lide; Spasitel, čnostnich pritel (Pie 18. st); -e prísl: aby ctnostně chowana byla (SK 1697)
ctnostný p. cnostný