clivota -y -vôt ž. clivosť, melanchólia: obchádza ju c.
clivota -ty ž.
clivota -ty -vôt ž. ▶ pocit, pociťovanie smútku spojeného s túžbou, smutná nálada; syn. clivosť, nostalgia, melanchólia: sentimentálna c.; doľahla na ňu veľká c.; premáhať apatickú clivotu; V tento predvianočný čas sa ho vždy zmocňuje clivota. [P. Karvaš]; Vyvraciam hlavu na nebeskú báň, premeriavam ju s nevýslovným pocitom clivoty. [D. Tatarka]
clivota smutná túžba po niečom • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • melanchólia • nostalgia • cnenie: nostalgia, cnenie po domove • kniž.: tklivosť • splín (pôv. pís. spleen)
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
clivota, -y, -vôt ž. skľúčenosť, melanchólia, clivosť: pochytila ho c.; Premohli trud, clivotu, začnúc spievať životu. (Žáry)