civilizovaný príd. žijúci na úrovni civilizácie, op. primitívny: c-á spoločnosť, krajina, c. človek;
pren. hovor. prijateľný, kultivovaný: chýbajú mu c-é spôsoby;
civilizovane prísl.: žiť c.; správať sa c.;
civilizovanosť -i ž.
civilizovaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
civilizovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ žijúci al. nachádzajúci sa na vysokom stupni vývoja civilizácie, kultúrny; op. primitívny: c. človek; civilizované správanie; civilizovaná krajina; civilizovanejší svet; Matušovič sa zrejme pár dní neholil, no i tak vyzerá civilizovaný, takmer kultivovaný. [P. Karvaš]
civilizovaný príd. ‹f < l› na vyššom stupni spoločenského vývoja, materiálnej a duchovnej kultúry, kultúrny 2 (op. primitívny 2): c-á spoločnosť;
civilizovane prísl.;
civilizovanosť -ti ž.
civilizovaný p. vyspelý
vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelca • vyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajiny • rozvinutý • rozvitý • pokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomika • civilizovaný: civilizovaná spoločnosť
p. aj vyvinutý 1, 2
civilizovaný, 2. st. -ejší príd. žijúci, usporiadaný v duchu civilizácie, na úrovni civilizácie (op. primitívny): c. človek, c-á krajina, c. svet;
civilizovane prísl.: žiť c.;
civilizovanosť, -ti ž.