civilizácia -ie ž. vyšší st. rozvoja spoločnosti, najmä v oblasti tech. pokroku; kultúra takejto spoločnosti: európska c.;
civilizačný príd.: c-é úsilie, c-é choroby;
civilizačne prísl.: c. pôsobiť
civilizačný -ná -né príd.
civilizačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s civilizáciou, obyvateľmi Zeme: obmedziť negatívne civilizačné vplyvy; všeobecná civilizačná kríza; korigovať civilizačné zásahy do prírody 2. ▶ súvisiaci s civilizáciou, vyšším stupňom rozvoja a kultúry istej spoločnosti: civilizačné choroby, ochorenia; civilizačné hodnoty; byť na vysokej civilizačnej a kultúrnej úrovni; využívať civilizačné vymoženosti; fungovanie civilizačných mechanizmov; lit. civilizačná poézia ospevujúca technické vymoženosti civilizácie (priemyselný rozvoj, stroje, mestský život)
civilizácia -ie ž. ‹f < l›
1. súhrnný názov všetkých obyvateľov Zeme: ľudská c. ľudstvo
2. (v opozícii proti barbarstvu) ľudská pospolitosť na vývojovom stupni charakterizovanom technickým vzostupom a duchovnou vyspelosťou; vývojové obdobie, v ktorom sa prejavuje jeho materiálna a duchovná kultúra: (v historickom a geopolitickom zmysle) antická c.; západná c.;
civilizačný príd.: c-é vymoženosti; c-é choroby ochorenia (napr. hypertenzia, neurózy a i.) v dôsledku návykov a faktorov typických pre civilizáciu; c-á poézia ospevujúca civilizáciu (stroje, priemyselný rozvoj, technické vymoženosti, životný štýl), civilistická;
civilizačne prísl.
civilizácia, -ie ž. vysoký stupeň spoločenského rozvoja a materiálnej kultúry, najmä na základe technického pokroku; osveta, kultúra: epocha c-ie, ľudská c., antická, európska, buržoázna c.;
civilizačný príd.: c. stupeň, c-é snahy