citeľný príd. výrazne (nepríjemne) pociťovaný: c-á strata, c-é ochladenie; c-é zlepšenie značné;
citeľne prísl.: c. sa oteplilo
citeľný -ná -né 2. st. -nejší príd.
citeľný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ výrazne pociťovaný; syn. badateľný, značný: c. chlad; citeľné oteplenie; c. úpadok mravov; zasadiť niekomu citeľnú ranu; mať citeľné medzery vo vzdelaní; zaznamenať citeľnejší pokles životnej úrovne; utrpieť citeľné straty
citeľný p. výrazný 2
výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra
2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor
p. aj výstižný, viditeľný, veľký
citeľný príd.
1. nepríjemne pociťovaný: c. trest, c-á strata, škoda, c-é následky;
2. badateľný, pozorovateľný, značný: c. nedostatok, c-é zlepšenie;
citeľne prísl.;
citeľnosť, -ti ž.
citeľný [-ted(e)l-] príd 1. vnímateľný zmyslami: horizon gest negprwe rozumitedlný, druhý citedlný, který se gmenuge okolek a kragjny očum k spatrowany podawa (KCS 18. st) 2. majúci zmyslové al. emočné pocity, vnímavý, citlivý: malo gest tech, kteryž by citedlni byli bolesti (iných) (CO 17. st); wssecky mocnosti cytedlné (:kterými dussa s tělem spogená gest:) se schádzagu w srdcy gakožto w swém půwodu (MPS 1777); -osť ž 1. vnímavosť, citlivosť: makowe mleko lekarstwj citedlnost odgjmagjcy gest (KoB 1666); gegjch noha gest mrtwá, w kteřéžto žadne čitedlnosti nemagj (ZK 1777); gestli gesste negakowa citedlnost w tebe pozustawa (PT 1796) cit 2. schopnosť vnímať vonkajší svet, zmysel; pociťovanie: aby si poznal, že čugess, trj vnjtrne čitedlnosti dane gsu tobe, ktere w mozgu swe mjsto magj (KoB 1666); o smyslech neb citedlnostech zewnitrnych (KoA 17. st); žiwočatka chut, zrak, wuny, sluch a citedelnost magj (PR 18. st)