cistercián [-t-] -na pl. N -ni, cistercita [-t-] -tu pl. N -ti I -tmi m.
cistercián [-t-] -na pl. N -ni, cistercita [-t-] -tu pl. N -ti m. ⟨VM⟩ ▶ člen mníšskej katolíckej kontemplatívnej rehole, reformovanej odnože rádu benediktínov (podľa názvu francúzskeho mesta Ci\^teaux, lat. Cistercium, kde bola rehoľa založená r. 1098)
cistercián -a, cistercita -u m. (cisterciánka, cistercitka -y ž.) ‹VM› cirk. člen mníšskeho rádu, reformovanej odnože rádu benediktínov (podľa názvu franc. mesta Cîteaux, lat. Cistercium, kde bol tento rád založený v r. 1098);
cisterciátsky, cisterciánsky príd.: c. kláštor
cistercián, -a i cistercita, -u m. príslušník jednej z reholí;
cisterciánka, -y, -nok i cistercitka, -y, -tiek ž.;
cisterciánsky i cisterciátsky príd.: c. kláštor