cisár -a m. najvyšší titul monarchického panovníka: japonský c.; hist. rímsky c.;
cisársky príd.: c. titul, dvor; lek. c. rez chirurgický zákrok pri pôrode i fraz. rázny zákrok;
cisárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. vláda cisára
2. cisárska ríša
cisár -ra pl. N -ri m.
cisár -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ ▶ (v minulosti aj dnes) panovník monarchistického štátu s titulom najvyššieho stupňa: byzantský, rímsky c.; rakúsky, nemecký, francúzsky, čínsky c.; za (panovania) cisára; vracať sa do dôb rímskych cisárov; busta cisára; na čelo vojska sa postavil c.; Delegáciu prijal japonský cisár Akihito. [Pd 1995]; Teraz sa rozhodol, že pôjde do služieb cisára pána. [F. Švantner] ľudové označenie rakúsko-uhorského vladára □ slúžiť za cisára pána ako vojak v rakúsko-uhorskej monarchii
cisár -a m. ‹l› panovník monarchického štátu s titulom najvyššieho stupňa: hist. rímsky, rakúsky c.
cisár p. panovník
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
cisár, -a m. najvyšší titul monarchického panovníka: za c-a v dobe jeho panovania
● žart. slúžiť za c-a pána ako vojak v rakúsko-uhorskej monarchii; zastar. slúžiť c-a (Tim.) za cisára;
cisársky príd.
1. patriaci cisárovi, pochádzajúci od cisára, cisárov: c. palác, c-a vláda, c-e vojsko; arch. c-a jasnosť, c-a milosť tituly cisára; v mn. č. cisárski cisárske vojsko; zastar. c. kabát čierny dlhý;
2. pochádzajúci z čias cisárstva: hist. c. Rím;
3. zastar. týkajúci sa celého cisárstva: c-e hradské (na rozdiel od župných, zemských a pod.);
4. lek. c. rez operatívne otvorenie brušnej dutiny pri pôrode; pren. urobiť c. rez rozhodný, energický čin, radikálne zakročiť;
5. záhr. c. egreš, karfiol, c-e hrušky, ríbezle, slivky druhy ovocia al. zeleniny;
cisársky prísl.;
cisárstvo, -a, -tiev str.
1. ríša, v ktorej vládne cisár;
2. bez mn. č. hodnosť cisára;
3. bez mn. č. cisárska vládna forma: za c-a
cisár m. (císar, čisar) csl najvyšší titul monarchického panovníka: Tag išli za tín čisáron, čo bou̯ Leopold či akí, až do Viedňi (Sebechleby KRU); Jozef císar rajdovau̯ ras po lese (Brodské SKA); Za čisara bul eščig inakši život (Sveržov BAR) F. choďí po ďeďiňe aňi cisár (Čierna Lehota ROŽ) - sebavedome
čisar p. cisár
cisár [ci(e)-, či-, císar] lat, časár lat/maď m najvyšší titul monarchického panovníka: list od Geho Gasnosty cziesare (s. l. 1564 E); artikule czisarow, knižet, mocnarow (TC 1631); kde se podel cýsar (SK 1697); lekarstwo čisarj poslali (RN 17.-18. st); rimszki tsászár (HPS 1752); tureczky cysar (KrP 1760) P. atpn Cysar ( 1254), Cysar, Cyzar (v Honte 1270); -ov príd privl: mel negake poklady tuto w meste nagasneissiho czisarouem (PIEŠŤANY 1570); degte, co gest cisaroweho, cysari (LKa 1736); -ny príd cisársky: Jan Blunar od wernosti Geho Yasnosti Czisarneg neodstupi (STARHRAD 1685); -ka ž cisárovná: tsaszarné: cisarka (ML 1779)
čisár p. cisár