cirkev -kvi mn. N -i G -í D -ám L -ách ž. spoločenstvo veriacich založené Ježišom Kristom: rímskokatolícka, evanjelická c.;
cirkevný príd.: c. sobáš, c-é obrady; c. snem koncil; c. rok liturgický;
cirkevne prísl.: c. sa sobášiť
cirkevný -ná -né príd.
cirkevný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s cirkvou; určený pre potreby cirkvi; patriaci cirkvi: cirkevná hierarchia; cirkevná reforma; cirkevná disciplína; cirkevné prikázanie; c. snem koncil; cirkevná provincia administratívna jednotka zložená z viacerých (tzv. sufragánnych) diecéz podriadených arcidiecéze na čele s metropolitom; c. hodnostár; cirkevné rúcho; cirkevné obrady; c. sobáš uzavretý pred právoplatným predstaviteľom cirkvi a dvoma svedkami; c. pohreb; cirkevné školy; cirkevná tlač; c. majetok; cirkevné poplatky; cirkevné umenie; cirkevná hudba komponovaná a používaná na náboženské účely; cirkevní otcovia vynikajúci náboženskí spisovatelia prvých ôsmich storočí cirkvi majúci osobitnú autoritu v učení viery a mravov; c. kalendár juliánsky kalendár prispôsobený potrebám kresťanstva so sedemdňovým týždňom a so stálymi al. pohyblivými sviatkami; práv. cirkevné právo súhrn pravidiel upravujúcich právne otázky týkajúce sa cirkvi, jej správy, činnosti, disciplíny a pod.; cirkevná slovančina a) lingv. najstarší spoločný spisovný jazyk južných a východných Slovanov b) cirk. súčasný liturgický jazyk veriacich východného obradu, t. j. greckokatolíkov a pravoslávnych
cirkev -kvi ž. ‹g› organizované spoločenstvo kresťanských veriacich: katolícka c.;
cirkevný príd.: c-á hudba, škola (op. profánny1); c-é zriadenie a rády; c. sobáš uzavretý v kostole (op. civilný2); c. rok pravidelný kolobeh sviatkov vychádzajúcich z udalostí Kristovho života, kulminujúci vo veľkonočnom a vianočnom období; c. snem koncil; c-í Otcovia predstavitelia kresťanskej teológie 1. – 6. stor. obhajujúci cirkevné dogmy proti pohanskému mysleniu; c. štát bývalé pápežské územie v Taliansku (so stredom v Ríme), od r. 1929 štát Vatikán; práv. c-é právo;
cirkevne prísl.
cirkevný → cirkev
cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkol • klerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmy • kánonický: kánonické právo, kánonické knihy • chrámový: chrámová hudba
p. aj náboženský
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
cirkev, -kvi, mn. č. -kvi, -kví, -ám, -ách ž.
1. organizované spoločenstvo veriacich určitého vyznania: protestanská, katolícka, pravoslávna c.;
2. cirkevná, náboženská obec;
3. (rus.) kostol pravoslávnych;
cirkevný príd. k 1, 2: c. sobáš, c. spev, c. majetok, c. rozkol, c. hodnostár, c-á hierarchia, c-á daň, c-á škola, c-é právo; c-é obrady; lingv. c-á slovančina cirkevnoslovanský jazyk;
cirkevne prísl.: c. sa zosobášiť;
cirkvička, -y, -čiek ž. zdrob. pejor.
cirkev ž. 1. csl organizované spoločenstvo ľudí určitého vierovyznania: Našon štáťe je viac cirkieu (Návojovce TOP) L. luteránská cirkev (Kameňany REV); prestúpiď na katolíckú cirkev (Ratková REV) - na katolícku vieru 2. evanjelická cirkevná obec: Musíme vela do cirkvi platit (Slavošovce ROŽ); Ďe je veľká cirkeu, kňaz je pán (Kociha RS); cirkevný príd. k 1, 2: To je uš s cirkevnej povinnosťi krst i vátki (Žaškov DK); Cirkevní rok sa začína prvou advientnou ňeďelou (Návojovce TOP); Tak sa uš poton išlo na sobáš tu, cirkevní (Lišov KRU); cirkevné obradi (Mošovce MAR) L. cirkevná obec (Martin) - organizované cirkevné spoločenstvo