cirkevník -ka pl. N -íci G -kov m.
cirkevník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ člen cirkevnej obce, veriaci: radový c.; obetaví, láskaví cirkevníci; dobrovoľná práca cirkevníkov; peňažná podpora od cirkevníkov; Ľahkým kývnutím hlavy kardinál odpovedá na hlboké poklony cirkevníkov. [J. Hrušovský] ▷ cirkevníčka -ky -čok ž.
cirkevník -a m. (cirkevníčka -y ž.) príslušník cirkevnej obce, cirkevného zboru;
cirkevnícky príd. i prísl.
farník člen cirkevnej obce, farnosti • cirkevník
cirkevník, -a, mn. č. -ci m.
1. príslušník cirkvi, cirkevnej obce;
2. člen cirkevného výboru v obci;
cirkevníčka, -y, -čok ž.;
cirkevnícky príd. i prísl.: c-e povinnosti; pejor. c-e zmýšľanie prehnane lipnúce na cirkevných predpisoch, dogmách;
cirkevníctvo, -a str. zried.
1. pejor. prehnané lipnutie na cirkevných predpisoch, dogmách;
2. hromad. príslušníci cirkvi, cirkevníci
cirkevník m. csl príslušník evanjelickej cirkevnej obce: A ešťe aj tag miseľi cirkevnuo poľe obrába_cirkeuňíci s poriatki (Lišov KRU); Šva si ti za cirkevník, koj ani do kostela nechodžíš?! (Kameňany REV); Za najľepšiho cirkevňíka son ťa rátau̯ (Málinec LUČ)
cirkevník [-ev-, -ov-] m 1. svetský duchovný, kňaz: dwom cirkownykom roczyty plat (ZVOLEN 1645); prečo v kraji temto od cirkevníkuv tak málo kníh na svetlo pochází (BR 1785); ani cirkewníci, ani rehoľníci (BN 1796) 2. člen miestnej cirkevnej organizácie, cirkevnej obce: cirkewnjkom dalo se wina (KRUPINA 1706); kďiž cirkewník o nečem prisahu skládal, tak mu bilo wereno (BPr 1787)