cirkev -kvi mn. N -i G -í D -ám L -ách ž. spoločenstvo veriacich založené Ježišom Kristom: rímskokatolícka, evanjelická c.;
cirkevný príd.: c. sobáš, c-é obrady; c. snem koncil; c. rok liturgický;
cirkevne prísl.: c. sa sobášiť
cirkev -kvi pl. N -kvi G -kví D -kvám L -kvách ž.
cirkev -kvi pl. N -kvi G -kví D -kvám L -kvách ž. ⟨gr.⟩ 1. i ▶ Cirkev hierarchicky usporiadané spoločenstvo veriacich založené Ježišom Kristom; jedno z mnohých veľkých organizovaných spoločenstiev kresťanských veriacich: rímskokatolícka, evanjelická, gréckokatolícka, pravoslávna c.; episkopálna c. v Amerike; hlava katolíckej cirkvi pápež; priviesť niekoho do lona cirkvi prijať, získať; vystúpiť z cirkvi; vyobcovať, vylúčiť niekoho z cirkvi; rozkol v cirkvi; K mravnosti, morálke vychovávala cirkev a rodina. [NP 1989] 2. ▶ spoločenstvo kresťanských veriacich združených na istom mieste al. okolo svojho biskupa, partikulárna miestna cirkev, diecéza, cirkevná obec: efezská c. v meste Efez; milánska c. diecéza; platiť pravidelné poplatky svojej cirkvi
cirkev -kvi ž. ‹g› organizované spoločenstvo kresťanských veriacich: katolícka c.;
cirkevný príd.: c-á hudba, škola (op. profánny1); c-é zriadenie a rády; c. sobáš uzavretý v kostole (op. civilný2); c. rok pravidelný kolobeh sviatkov vychádzajúcich z udalostí Kristovho života, kulminujúci vo veľkonočnom a vianočnom období; c. snem koncil; c-í Otcovia predstavitelia kresťanskej teológie 1. – 6. stor. obhajujúci cirkevné dogmy proti pohanskému mysleniu; c. štát bývalé pápežské územie v Taliansku (so stredom v Ríme), od r. 1929 štát Vatikán; práv. c-é právo;
cirkevne prísl.
cirkev, -kvi, mn. č. -kvi, -kví, -ám, -ách ž.
1. organizované spoločenstvo veriacich určitého vyznania: protestanská, katolícka, pravoslávna c.;
2. cirkevná, náboženská obec;
3. (rus.) kostol pravoslávnych;
cirkevný príd. k 1, 2: c. sobáš, c. spev, c. majetok, c. rozkol, c. hodnostár, c-á hierarchia, c-á daň, c-á škola, c-é právo; c-é obrady; lingv. c-á slovančina cirkevnoslovanský jazyk;
cirkevne prísl.: c. sa zosobášiť;
cirkvička, -y, -čiek ž. zdrob. pejor.
cirkev ž. 1. csl organizované spoločenstvo ľudí určitého vierovyznania: Našon štáťe je viac cirkieu (Návojovce TOP) L. luteránská cirkev (Kameňany REV); prestúpiď na katolíckú cirkev (Ratková REV) - na katolícku vieru 2. evanjelická cirkevná obec: Musíme vela do cirkvi platit (Slavošovce ROŽ); Ďe je veľká cirkeu, kňaz je pán (Kociha RS); cirkevný príd. k 1, 2: To je uš s cirkevnej povinnosťi krst i vátki (Žaškov DK); Cirkevní rok sa začína prvou advientnou ňeďelou (Návojovce TOP); Tak sa uš poton išlo na sobáš tu, cirkevní (Lišov KRU); cirkevné obradi (Mošovce MAR) L. cirkevná obec (Martin) - organizované cirkevné spoločenstvo
cirkev ž gr 1. náboženská organizácia veriacich toho istého vierovyznania: Krystus gest hlawa czirkwe; do cyrkwe Krystoweg založenej Kristom (BAg 1585); werjm to, co werj cirkew; cirkew papezska uznávajúca pápeža za najvyššiu hlavu (WO 1670); od cjrkwj ewangeljckeg (KRUPINA 1693) reformovanej; katolická cýrkew (WU 1750); sekty a bludarske cirkwy (MS 1758) vyznávajúce kacírske učenie; patrjarcha cyrkwy greckeg pridržiavajúcej sa východného obradu; prebywa odtrhnuty od cyrkwy latynskeg pridržiavajúcej sa západného (latinského) obradu (KrP 1760); wyobcowánj s cyrkwi (KS 1763); aby posluchali cýrkew rjmsku (PrV 1767) katolícku; cirkew swata (Káz 18. st) katolícka L. c. Pána označenie katol. al. ev. cirkvi: wernych kazatelow pry czirkwi Panie (BAg 1585) 2. oblastná, národnostná al. miestna organizácia veriacich: sprawczy czirkwj slawicskey (TURANY 1591); napomina swaty Pawel czirkew efesku (TC 1631); ffararowy slowenskeg cyrkwy (PREŠOV 1662); kanoniku cyrkwy ostrihomskeg (VRBOVÉ 1681); aby s tehoto maličkeho statečku na cirkew wiplatila (s. l. 1799); -ný príd: udy czirkewne (TC 1631) členovia cirkvi; cyrkewne naboženstwy (ŠŠP 1697 E) bohoslužba; wedle poradku cirkewneho; modlitba cyrkewny rannj (AgS 1708); beze wssech ceremonij czirkewnich (KT 1753) bez obradov; pri sluzbach cirkewnych (MS 1758) pri bohoslužbách; rad cirkewny (KS 1763); prjkazy cyrkewne (SJ 18. st) vydané cirkvou; x. pren mi krestane sme we winici cirkewneg (MS 1758) v cirkvi L. c-é hodinky povinné modlitby katolíckych duchovných: w cirkewnich hodinkach (Le 1730); c. muž, pastier, služobník, správca duchovný, kňaz: sprawczowe czirkewni; služebniczi czirkewni (TC 1631); pastyre cyrkewny (CC 1655); mnoho cýrkewnich mužuw sa nacházý (SPa 1716); c. otec, učiteľ popredný náboženský spisovateľ v počiatkoch kresťanstva: cirkewnjho včitele (WO 1670); otiec cyrkewnj (CS 18. st)