Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj un

cigáň -a m. hovor. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka;

cigáň mn. N a A -e m. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);

cigánka2 -y -nok ž.;

cigánsky2 príd.;

cigánstvo -a -tiev s. lož; klamstvo, luhárstvo


cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor; c-a kapela;

pren. expr.: c. život potulný; c-a krv nepokojná, prudká povaha; c-a pečienka mäso upečené dotmava: hovoriť (po) c.;

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cigán ‑a m.; cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánik ‑a mn. ‑ci m.; cigánočka ‑y ‑čiek ž.
cigáň ‑a m. (klamár); cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánstvo ‑a ‑tiev s.
Cigán ‑a m. (príslušník etnickej skupiny); Cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.

cigánsky -ka -ke príd.

cigánsky prísl.

cigánsky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s Cigánmi, cigánmi, starším etnicky al. antropologicky chápaným označením Rómov, ofic. (od r. 1971) rómsky: c. tábor; c. vajda; cigánske zvyky, tance, piesne; cigánska osada; c. kováč; cigánska hudba vzbudzuje pozornosť, kde sa len objaví; v jej žilách musí kolovať i niekoľko kvapiek španielskej alebo cigánskej krvi [Ľ. Zúbek]; Podstatnejšie sa však prejavuje autorkin lyrizujúci romanticko-folkloristický prístup k látke v tom, ako preberá mýtus o voľnosti cigánskeho života. [KŽ 1967]kuch. cigánska pečienka a) ochutené, na plátky pokrájané a prudko z oboch strán opečené bravčové mäso (obyč. krkovička, rebierko) b) okorenené a opečené plátky bravčového al. kuracieho mäsa podávané obyč. v žemli s horčicou al. kečupom a opraženou cibuľou (ako produkt rýchleho občerstvenia) □ cigánsky bašavel zábava; cigánske jablko ľudové označenie jedovatej rastliny durmanu obyčajného Datura stramonium; cigánska kapela skupina rómskych hudobníkov, cigáni
2. hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce pomenovanie používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore namiesto pomenovania rómsky: vyrástol v cigánskom gete; poznáte recept na c. problém?; dokázal vyzbierať cigánske hlasy vo voľbách
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

cigánsky2 -ka -ke príd. hovor. expr. ▶ súvisiaci s cigáňom1, klamárom: nechaj si svoje cigánske reči!; cigáň c.! nadávka
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 


cigánsky3, po cigánsky prísl. 1. ▶ príznačne pre Cigánov, cigánov, staršie etnicky al. antropologicky chápané označenie Rómov, ofic. (od r. 1971) rómsky, po rómsky: hovoriť po c. cigánskym jazykom, ofic. (po) rómsky, rómskym jazykom; bravčové karé, kura po c. názvy jedál
2. hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce pomenovanie používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore namiesto pomenovania rómsky al. po rómsky: veď vás neokradli a po c. neprekliali, tak sa nesťažujte!; a to sa tí úradníci majú učiť c.?
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

cigánsky 1. p. falošný 1, 2, ľstivý 2. p. kočovný, potulný 1 3. p. prudký 2


falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

p. aj neverný

2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

4. p. chybný 2, nesprávny


kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

p. aj pojazdný


ľstivý ktorý často používa lesť, úskok, podvod a pod.; ktorý je založený na lesti, úskokoch a pod. al. ktorý svedčí o týchto ľudských vlastnostiach (op. úprimný, čestný) • falošnýneúprimnýnečestný: ľstivý, falošný, nečestný človek; falošné, neúprimné slováúskočnýúlisnýpokryteckýpejor. farizejský (ktorý používa lesť predstieraním dobrého): úskočný, úlisný priateľ; úlisné, pokrytecké, farizejské správaniepodvodníckyexpr. klamárskyhovor.: cigánskyšvindlerskýšvindliarsky (používajúci drobnú lesť al. podvod): vymáhať niečo podvodníckym, klamárskym spôsobom; cigánska, švindlerská hra v kartyzákernýúkladnýrafinovaný (ktorý skryto a premyslene pripravuje, spôsobuje nečakané zlo): zákerný útok; úkladný, rafinovaný činexpr.: prefíkanýprešibanýprebitývybitývybíjaný (ktorý sa vie vynájsť v každej situácii a konať vo svoj prospech): je to prefíkaný, prešibaný obchodník, neradno mu dôverovať; prebitý, vybitý, vybíjaný právnikfraz. všetkými masťami mastený/mazanýsubšt. mazaný


potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.

1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;

pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.

hovor. ako u c-ov o neporiadku;

2. hovor. cigáni cigánska kapela

c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;

cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) ž. (i pren.);

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);

cigánstvo1, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);

cigánik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;

pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;

cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;

pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke


cigáň2, -a m. hovor. expr. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka luhárovi;

cigánka2, -y, -nok (kraj. i cigaňa2, -ne, -ní) ž.;

cigánsky2 príd.;

cigánstvo2, -a, -tiev str. lož, nepravda; klamstvo, luhárstvo;

cigánik2, -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab. (obyč. o malom dieťati, ktoré sa dopustilo luhania)

cigánsky príd.
1. vlastný al. podobný cigánovi, súvisiaci s cigánmi: cigaňska natura (Vranov); ciganski život (Sobrance)
L. cigaňska choroba (Záhradné PRE) - očná choroba, trachóm; cigánskí klinec (Siladice HLO), cigánskí hrebík (Malacky), cigaňski gvusc (Dl. Lúka BAR) - druh klinca s veľkou hlavičkou; cigánske ohňivo (Valaská BRE) - druh ohnivka na reťazi; cigánski zup (Valaská BRE) - zub na bránach
F. je cigánskú papuču okadzení (Bošáca TRČ) - má šťastie pri hre
2. falošný, hovoriaci nepravdu: Vi ste cigánská baba, ste viprávali, že ste gdovu, a to váž muž bóv volade na robote! (Piešťany)
3. v dvojslovných názvoch
a. botanických: cigaňske midlo (Torysa SAB) - bot. prietržník chlpatý (Herniaria hirsuta); cigánskí hrozen (Štefanov SEN) - bot. ľuľok čierny (Solanum nigrum); cigánské papučki (Trstín TRN) - rastlina s modrofialovými kvetmi; cigánská fiau̯ka (Kuchyňa MAL) - bot. fialka trojfarebná (Viola tricolor); cigánské hrebíčki (Mor. Lieskové NMV) - bot. klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum); cigánski buop (Pukanec LVI) - veľkozrnná fazuľa; cigaňski gombik (Spiš. Štvrtok LVO) - plod lopúcha; cigánskí hríp (Kuchyňa MAL) - druh jedlej huby, bot. pečiarka poľná (Agaricus campestris)
b. zoologických: cigánska lastovička (Detva ZVO), cigaňska lastofka (Vinné MCH) - zool. brehuľa obyčajná (Riparia riparia); cigánska repka (Dol. Rykynčice KRU) - žubrienka
c. v iných názvoch: cigánská žiu̯a (Brodské SKA) - šľacha pod pätou; cigánska pečienka (Pečenice LVI) - druh upraženého mäsa; cigánska blcha (Slov. Ľupča BB) - odpad ocele pri výrobe nožov; cigaňski koľesa (Sobrance) - akrobatický úkon, premet dolu hlavou pomocou rúk

cigánsky [-n-, -ň-] príd
1. patriaci do etnika Cigánov; podobný v niečom Cigánom: Janoss lal: lile kurwi sinowe ciganssti, proč newozite (NIŽNÁ 1635) zlodeji; gazik cygansky nenj wzacny (LKa 1736) cigánčina; aby každe ciganske decko na služby ste oddali (Kur 1784-90); národ cygáňsky (SH 1786) Cigáni
2. pochádzajúci od cigánov; príznačný pre cigánov: swetnik czigansky (TRENČÍN 1597) ukovaný cigánmi; tyenke ciganske zubadlo (RN 17.-18. st); da ho na czigansku šibenyicu obesit (LIPTOV 1773) postavenú pre cigánov; bilu, dlhu, na cigánsky spusob urobenu ssatu mel (Kur 1785-96)
L. in rotam se vertere: cyganské kola činit (LD 18. st) striedavý otáčavý pohyb na rukách a nohách, mlynské kolo
3. klamársky, luhársky, zlodejský: czigan cziganski, okmynyl sy mne (s. l. 1613) zlodej; obstogi prawda bez takowych ciganskych kumstuw (PP 1734)
F. co sy slubil, to wikonag, at bys nezyskal cyganskí titul twému ménu (GV 1755) povesť klamára

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum CIGÁNSKY JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEDNICKÉ ROVNE

Zvukové nahrávky niektorých slov

cigánsky: →speex →vorbis
to je cigánsky tanec c'est leur danse

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu