Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cigáň -a m. hovor. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka;

cigáň mn. N a A -e m. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);

cigánka² -y -nok ž.;

cigánsky² príd.;

cigánstvo -a -tiev s. lož; klamstvo, luhárstvo

---

cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

● žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigánka¹ -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

cigánsky¹ príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor; c-a kapela;

pren. expr.: c. život potulný; c-a krv nepokojná, prudká povaha; c-a pečienka mäso upečené dotmava: hovoriť (po) c.;

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

cigán ‑a m.; cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánik ‑a mn. ‑ci m.; cigánočka ‑y ‑čiek ž.

---

cigáň ‑a m. (klamár); cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánstvo ‑a ‑tiev s.

---

Cigán ‑a m. (príslušník etnickej skupiny); Cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.

cigánka -ky -nok ž.

---

Cigánka -ky -nok ž.

Cigán -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staršie označenie príslušníka etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, z ktorej malá časť (nie u nás) žije v mobilných príbytkoch, (v antropologickom zmysle) pís. i cigán, ofic. (od r. 1971) Róm: olaský C.; kočovní Cigáni; naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov; v príslušnom uznesení z roku 1958 sa asimilačná politika štátu nazývala procesom prevýchovy Cigánov; cigán kolotočiar vyberal peniaze, hrala hlučná hudba [D. Taragel]; A tak sa starý Cigán aj so synom Láčhom dostali do krajiny Dživiben, kde žijú dosiaľ. [J. Berky - O. Sliacky]
2. pís. i cigán hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce označenie Róma, používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore: môžem vám vymenovať, čo mi na Cigánoch prekáža; naša strana má záujem riešiť Cigánov, cigánov
3. iba pl. cigáni hovor. ▶ skupina rómskych hudobníkov, cigánska kapela: počúvať cigánov; na zábave hrali cigáni
◘ fraz. hovor. byť tmavý/opálený ako cigán/Cigán byť veľmi hnedý; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú/klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu
▷ Cigánik, cigánik¹ -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. i expr. k 1, 2: na ulici sa hrala skupina malých Cigánikov, cigánikov; vyzeral ako c.; ja, Cigánik, nedovolím obetovať muzikanta [L. Ťažký]; Cigánisko, cigánisko¹ -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: mohutné C.; fúzatý c.; Cigánka, cigánka¹ -ky -nok ž. k 1, 2: moja starká verila veštbám starej Cigánky; oženil sa s Cigánkou; Cigánočka, cigánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: vojačik zamával švárnej Cigánočke, cigánočke
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

---

cigáň¹ -ňa pl. N -ni G -ňov m. hovor. expr. ▶ kto vedome nehovorí pravdu, kto klame, klamár, luhár: stal sa z neho c., nič sa mu nedá veriť; c. cigánsky! nadávka ▷ cigánik² -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob.; cigánisko² -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: c. jeden, ustavične klame; cigánka² -ky -nok, cigaňa -ne -ní ž.
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

cigán (kraj i cigáň¹), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.

1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;

pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.

● hovor. ako u c-ov o neporiadku;

2. hovor. cigáni cigánska kapela

● c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;

cigánka¹ (Cigánka¹), -y, -nok (kraj. i cigaňa¹, -ne, -ní) ž. (i pren.);

cigánsky¹ príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);

cigánstvo¹, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);

cigánik¹, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;

pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;

cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;

pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke

---

cigáň², -a m. hovor. expr. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka luhárovi;

cigánka², -y, -nok (kraj. i cigaňa², -ne, -ní) ž.;

cigánsky² príd.;

cigánstvo², -a, -tiev str. lož, nepravda; klamstvo, luhárstvo;

cigánik², -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab. (obyč. o malom dieťati, ktoré sa dopustilo luhania)

---

cigáň³, -a, mn. č. -ne m.

1. hovor. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);

2. Cigáň meno niektorých zvierat tmavej al. čiernej farby, najmä koňa, psa;

Cigánka², -y, -nok i Cigaňa, -ne, -ní ž. meno zvieraťa tmavej al. čiernej farby

cigán i cigáň m. (v etnickom zmysle Cigán)
1. csl príslušník etnickej skupiny indického pôvodu: Aj cigám starej Guro že ho počuu̯ (V. Lom MK); Tam bívali cigáné f poli (Ružindol TRN); Na Viľiju rano chodzeľi dzeci i cigaňi vinšovac (Rankovce KOŠ)
L. olaskí cigáňi (Bánovce n. Bebr.), šátorskí cigáňi (Lamač BRA), galanskí cigáňi (Stráže n. Myj. SEN) - kočovní, vandrovní
F. šiarní ani cigán (Rochovce ROŽ) - čiernej pleti, opálený; bá_ca vodi ako cigáň (Rim. Píla RS) - nerád sa umývať; vadzá sa jak cigáni (Vištuk MOD) - veľmi sa hádajú; zdichlo sa mu ako cigáňovi na bieli chliep (Rim. Píla RS) - veľmi zatúžil po niečom; zaňähau̯ šetko jäko cigáň svaďbu (Krivá DK) - odišiel s hnevom
2. obyč. mn. č. cigánska kapela: Zjednaľi cigáňou, voľačo im zaplaťiľi (Detva ZVO); Neni nat cigánóf, tí vedzá hrát! (Vištuk MOD); Buľi mesta, dze zvikľi hrac cigaňi, dze še tancovalo (Rozhanovce KOŠ)
F. cigáňi mu v bruchu vihrávajú (Rim. Píla RS), cigáňi mu v bruchu kľince kujú (Rim. Píla RS) - je veľmi hladný
3. expr. kto často klame: To je velikí cigáň, ani slova pravdi ňepovie! (Kubrica TRČ); Ti si len takí cigán, nikdi pravdu nepoviaš! (Kameňany REV)
4. or kôň čiernej farby: cigáň (Lokca NÁM)
5. železná piecka: mau̯í cigáň (Zázrivá DK)
6. druh hry v karty: Pri cigaňovi hodzen śe veľo naśmiac (Remeniny GIR)
7. v dvojslovnom názve rastliny: cigánovo piera (Jasenová DK) - bot. páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium); cigánik¹ m. zdrob. expr. k 1 a 5: V jednej izbe zme cigaňikom kureľi (Zborov n. Bystr. KNM); cigánik (Vištuk MOD); cigánka¹ ž. k 1 a 3: Tkaňice robiľi cigánki (Detva ZVO); Dali cigánce ščetku spravit (Bošáca TRČ); Vigani z ňej virgaľi jag zos ciganki (M. Zalužice MCH); Anči never, to je cigánka (Návojovce TOP); S takó cigánkó ňiš ňechce mať! (Čierna Lehota ROŽ)

---

cigánka¹ p. cigán

---

cigánka² ž.
1. záhradná rastlina, bot. fialka trojfarebná (Viola tricolor): Hrube moc tu máž nasátích cigánek (Bobot BÁN)
2. lúčna rastlina, bot. chrastavec (Knautia): Ľilavie cigánke pekňe ukážu (Pukanec LVI)
3. liečivá rastlina, bot. podbeľ liečivý (Tussilago farfara): Ciganki maju take male šumne žulte kvitočki (Žalobín VRN)
4. obyč. mn. č. sorta hrušiek i jabĺk: Cigánki sa také strenné hruški s červením mesom (Návojovce TOP); Jedni jabúčká boli zňútra jak krvavé, to boli cigánki (Ivanka p. Dun. BRA)
5. druh jedovatej huby: Cigánka má tenkú stupku (Kunov SEN)
6. druh malého čierneho vtáka, zool. lastovička (Hirundo): cigánka (Hriňová ZVO, Niž. Skálnik RS)
7. kaprovitá ryba, zool. čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus): cigánka (Sása REV)

Ciǧánka

Cigánka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	Cigánka
G	(bez)	Cigánky
D	(k)	Cigánke
A	(vidím)	Cigánku
L	(o)	Cigánke
I	(s)	Cigánkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	Cigánky
G	(bez)	Cigánok
D	(k)	Cigánkam
A	(vidím)	Cigánky
L	(o)	Cigánkach
I	(s)	Cigánkami

---

cigánka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	cigánka
G	(bez)	cigánky
D	(k)	cigánke
A	(vidím)	cigánku
L	(o)	cigánke
I	(s)	cigánkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	cigánky
G	(bez)	cigánok
D	(k)	cigánkam
A	(vidím)	cigánky
L	(o)	cigánkach
I	(s)	cigánkami

a strčil ju Cigánke ≈ a strčil ji cikánce
Bolieva, povedala Cigánka, čo ≈ Bolívá, řekla cikánka, co
Cigánka, čo som počula ≈ cikánka, co jsem slyšela
Jój, povedala Cigánka, starý ≈ Jój, řekla cikánka, starý
povedala Cigánka, čo som ≈ řekla cikánka, co jsem
povedala Cigánka, starý žena ≈ řekla cikánka, starý žena
priviedol pánovi cigánku veštkyňu ≈ přivedl pánovi cikánku věštkyni
sem švárnu cigánku, ale ≈ sem švarnou cikánku, ale
...

cigánku, no na druhej ≈ gypsy, on the other
Cigánku Zeldu, a tá ≈ Gypsy woman, Zelda, who
potom tá stará Cigánka ≈ the old Gypsy woman
s pôžitkom Cigánky, ktorá ≈ with relish, the gypsy