cigánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec (v etnickom zmysle Cigánča) s. cigánske dieťa;
pren. hovor. expr. dieťa niečím pripomínajúce cigánča (tmavou pleťou, prítulnosťou ap.);
cigánčatko -a -tiek s. (v etnickom zmysle Cigánčatko) zdrob. expr.
cigánča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
Cigánča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
Cigánča, cigánča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec s. 1. ▶ cigánske dieťa, dieťa Cigánov, cigánov ako staršieho etnicky al. antropologicky chápaného označenia Rómov, ofic. (od r. 1971) rómske dieťa, zried. Rómča: čiernooké C.; hlučné cigánčatá; Pod platanom, v riedkej tráve stálo Cigánča a bosou podošvou si šúchalo ohorené lýtka. [A. Chudoba] 2. hrub. ▶ znevažujúce pomenovanie používané v oficiálnom komunikačnom priestore namiesto pomenovania rómske dieťa: tento rok peniaze z vianočnej zbierky nešli výlučne na podporu cigánčat; naše riešenie je povinná škôlka pre Cigánčence ▷ Cigánčatko, cigánčatko -ka -tiek s. zdrob. expr.: usmiate C. predávalo hosťom fialky Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený.
cigánča (zried. Cigánča), -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čat/-eniec str. cigánske dieťa;
pren. hovor. dieťa niečím podobné cigánčaťu, napr. tmavou pleťou, prítulnosťou, líškavosťou a pod.;
cigánčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
cigánča s. csl cigánske dieťa: Cigánčence aj v zime bosé behaľi (Ležiachov MAR); Dákia cigánše je na dvore (Rochovce ROŽ); Za vozami podrindovali cigánki z drobnima cigančetami (Mníšek n. Hnil. GEL); cigánčatko s. zdrob. expr.: Celé nazimené bolo to cigánčátko malé (Kubrica TRČ); cigánčisko s. zvel. expr.: Také cigánčiská, čo tu choďiľi, to nám ho vzaľi (Dol. Štefanov TRS)
cigánča [-gá-, -ká-] s cigánske dieťa: ciganča k nassemu opatrowany gest oddane (LIPTOV 1777); skrz stoličnych officiru cykančencom ssaty posprawat se dagu (PONIKY 1784); x. pren expr nebudem ga teg swogeg zubane a cigančencom pliet (BYSTRIČKA 1761)