s cieľom predl. s inf.
cieľ cieľa pl. N ciele m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ miesto, ku ktorému smeruje pohyb niekoho al. ktoré sa usiluje niekto dosiahnuť: c. cesty, vychádzky; c. exkurzie; c. výletu; vyraziť k určenému cieľu; c. je na dohľad; popchnúť koňa k cieľu; o chvíľu sme v cieli 2. šport. ▶ miesto, kde sa končia preteky: stanoviť, označiť c.; rozhodca, zapisovateľ v cieli; byť prvý, druhý, tretí v cieli 3. ▶ miesto, predmet, ktorý sa má zasiahnuť; syn. terč: živý, pohyblivý c.; krytý, nekrytý c.; vojenské ciele; ciele leteckých útokov; mieriť, strieľať do cieľa; trafiť, minúť c.; šport. hod granátom na c. 4. ▶ zmysel, výsledok, ku ktorému smeruje istá činnosť, stav, ktorý sa má dosiahnuť; syn. zámer, úmysel, účel: c. života, životný c.; mať za c. štúdium na univerzite; určiť c. výskumu; stavať, vytýčiť si vysoké, náročné ciele; dosiahnuť želaný c.; zdôrazniť výchovný c. prednášky; sledovať primárne ciele; mať s niekým spoločný c.; zamaskovať skutočný c. ◘ fraz. cieľ svätí/posväcuje prostriedky ospravedlňuje aj nesprávne, nemorálne konanie; zastaráv. dôjsť cieľa dosiahnuť zamýšľaný zámer; minúť sa cieľa nesplniť stanovený účel, zámer ▷ s cieľom predl. s neurčitkom ▶ vyjadruje cieľ, účel: s cieľom poskytnúť pomoc; prijať opatrenia s cieľom dokončiť stavbu v termíne; cielik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: mať svoje každodenné cieliky; S úsmevom si odfajkúvam všetky splnené cieliky. [Inet 2004]
cieľom predl. s 2. p. zastar. na niečo, pre niečo, s cieľom (s neurč.): „cieľom ľahšieho použitia“, správ. pre ľahšie použitie