cieľavedomý príd.
1. kt. má pred sebou jasný cieľ: c. človek
2. premyslený podľa určeného cieľa, účelný, plánovaný: c-á práca, c. postup, c-é úsilie;
cieľavedome prísl.: c. postupovať;
cieľavedomosť -i ž.
cieľavedome 2. st. -mejšie prísl.
cieľavedome 2. st. -mejšie prísl. ▶ príznačne pre presné smerovanie, pre určený zámer; syn. systematicky, premyslene, programovo: c. orientované aktivity; c. zostavený rozpočet; c. pokračovať v práci; c. niečo podporovať, ovplyvňovať; c. usmerňovať žiakov; c. sa pripravovať na budúce povolanie; c. vyhľadávať potrebné údaje, informácie
cieľavedomý príd. majúci presný, stanovený cieľ: c-á práca, c-é úsilie;
cieľavedome prísl.;
cieľavedomosť, -ti ž. uvedomenie si, stanovenie presného cieľa, smerovanie k cieľu: c. práce, konania