cicvor -ra pl. N -ri m.
cicvor -ra pl. N -ri m. hovor. expr. ▶ hlúpy človek, hlupák (často v nadávkach); syn. chumaj, chmuľo: ozajstný, starý c.; Ja viem, vy cicvori, že sa vám nechce robiť, ale mne sa nechce za vás zgegnúť, rozumiete, cicvori? [L. Ťažký]; Sedel som v klube s jedným cicvorom, strašná otrava. [D. Mitana]
cicvor m. expr. hlúpy človek (obyč. nadávka): Cicvor sprostácki! (Prievidza)
cícvor p. cícer
cicvár [cic-, cič-, čiš-], cicvor, citvor [-or, -er] m orient/nem farm pakoreň cudzokrajnej rastliny Curcuma zedoaria: zedoaria: cicvar (NP 17. st); cyčwar hlysty huby (HL 17. st); proty tagneg zimniczy užiweg czitwor (LR1 17. st); wezmi czicworu (RT 17. st); wezmi bjleho citworu (HT 1760); wezmi 1 lot citwer (:Zittwer:) (VK 1764); proti zimnici dluhe peper, zaswor, čiššwar (RO 18. st); -ový príd: ciczworoweho korena 1 loth (RT 17. st); cicworowa wodka (RTA 17. st); cycwarowé semeno; cycwarowý oleg (TT 1745); cycwarowá woda; cycwarowá essencye (KS 1763); -ok [-ek] dem: zadura: cycwárek (KS 1763)