chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;
chytráčka -y -čok ž.;
chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch-e oči; ch. konať;
chytráckosť -i ž.;
chytráctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chytrák
2. chytrácky čin
chytrák -ka pl. N -áci G -kov m.
chytrák -ka pl. N -áci G -kov m. obyč. pejor. ▶ kto využíva situáciu vo svoj prospech a často dosahuje svoje zámery pomocou ľsti a klamstva, prešibanec; syn. vypočítavec, prefíkanec: veľký, prefíkaný ch.; ten ch. sa vždy vynájde; dávať si pozor na chytrákov; naletieť chytrákom; dal sa oklamať kadejakými chytrákmi; Dobehol nás, chytrák, hneval sa Ondrus sám na seba. [L. Hagara]; Predsa na to musíme prísť, odkiaľ tí chytráci berú peniaze na to, aby platili viac, než zarobia. [DF 2001] ▷ chytráčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: Nejeden chytráčik, ktorý chcel byť zaujímavý, jej kládol nechutné otázky. [L. Ťažký]; chytráčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: Musím ho celkom doraziť, chytráčiska. [D. Mitana]; chytráčka -ky -čok ž.: never tej prešibanej chytráčke!
chytrák p. prefíkanec
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
chytrák, -a, mn. č. -ci m. pejor. prefíkaný, prebitý, ľstivý človek, šibal: sadnúť na lep chytrákovi (Hor.);
chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch. výraz tváre, ch-e oči; ch. sa usmiať;
chytráckosť, -ti ž. prefíkanosť;
chytráctvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) prefíkaná povaha, prefíkanosť;
2. prefíkaný, ľstivý kúsok;
chytráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.
chytrák m. miest. csl expr. šikovný, prefíkaný človek: To je chitrák, fšeckého si šimne okolo seba (Bánovce n. Bebr.); Ti si chitrág na takia veci (Rochovce ROŽ); chitrák (Mošovce MAR); hitrak (Nov. Huta SNV)
chytrák m prefíkaný, prešibaný človek: mluwj gako chytrak (SLK 1641-57); chitrakum se od Krista odwodity nedaly (Le 1730); vulpio: chytrák, lysscég prirozenosti člowek (KS 1763); -áček dem: rekňe nektery chitraček: kde Pismo pisse, že by sedem swatosti bylo (TP 1691); takowy lachkomislny chitraček ma wynnu dati d 40 (KREMNICA 18. st)