Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

chytráčka -y -čok ž.;

chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch-e oči; ch. konať;

chytráckosť -i ž.;

chytráctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k chytrák

2. chytrácky čin

chytrácky -ka -ke 2. st. -kejší príd.

chytrácky 2. st. -kejšie prísl.

chytrácky¹ -ka -ke 2. st. -kejší príd. obyč. pejor. ▶ ktorý vie využiť situáciu vo svoj prospech (niekedy pomocou ľsti al. klamstva), vypočítavý, prešibaný; svedčiaci o tom; syn. prefíkaný: chytrácki právni experti; ch. úsmev; muž s chytráckou tvárou; v očiach sa mu mihol ch. výraz; Carmen Etela otvára ústa, chce čosi povedať, čosi sa zrodilo v jej chytráckej hlave. [L. Ťažký]; Záhoráci majú v svojej hre prvky českého hokeja, a preto sú chytráckejší. [VNK 2000]

chytrácky² 2. st. -kejšie prísl. obyč. pejor. ▶ príznačne pre chytráka, prefíkanú osobu, ktorá vie využiť situáciu vo svoj prospech, príznačne pre chytráctvo, vypočítavo, prešibane; syn. prefíkane: ch. premyslený plán; konať ch.; ch. sa usmievať, zatváriť; tie slová zneli veľmi ch.; jeho tvár pôsobí dosť ch.; Usilovne, nie veľmi chytrácky, zháňal po peňaženke drobné. [L. Ballek]; Pustí zviera, ktoré sa jej obtrie okolo nôh a odchádza so zdvihnutým chvostom, s chytrácky prižmúrenými očami. [V. Švenková]

chytrák, -a, mn. č. -ci m. pejor. prefíkaný, prebitý, ľstivý človek, šibal: sadnúť na lep chytrákovi (Hor.);

chytrácky príd. i prísl.: ch. úsmev, ch. výraz tváre, ch-e oči; ch. sa usmiať;

chytráckosť, -ti ž. prefíkanosť;

chytráctvo, -a, -tiev str.

1. (bez mn. č.) prefíkaná povaha, prefíkanosť;

2. prefíkaný, ľstivý kúsok;

chytráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.