chytačka -y -čiek ž.
1. hovor. chytanie (význ. 2)
2. hra, pri kt. sa účastníci naháňajú a chytajú, naháňačka: hrať sa na ch-u
3. hovor. obratné kladenie otázok (v diskusii) s cieľom ukázať protivníkove slabiny
chytačka -ky -čiek ž.
chytačka -ky -čiek ž. 1. ▶ detská hra, pri ktorej jeden z hráčov naháňa ostatných dovtedy, kým jedného nechytí a ľahkým dotykom z neho neurobí nového chytača; syn. naháňačka: hrať sa na chytačku; Po tréningoch sme sa vždy potápali a hrali sa pod vodou na chytačku. [D. Dušek]; pren. Veverice sa spolu s kunami lesnými aj skalnými hrajú na chytačku. [J. Balco]; Hrá sa s nami na skrývačku a divnú chytačku, pri ktorej nevieme, kto je vlastne chytený. [I. Kadlečík] 2. hovor. ▶ úsilie niekoho z rozličných dôvodov chytiť (a potom nepustiť), naháňanie: ch. zlodejov; V tej dobe boli v Bratislave veľmi rozsiahle takzvané chytačky, kde gardisti a Nemci chodili z domu do domu a každý dom prezreli, či tam nie sú, či už legálne, alebo ilegálne neprihlásení židia. [P. Salner]
chytačka prenasledovanie, chytanie niekoho; hra na naháňanie, chytanie • naháňačka: deti sa hrajú na chytačku, na naháňačku • lapačka • honba: lapačka, honba zlodejov
chytačka, -y, -čiek ž.
1. hovor. chytanie, prenasledovanie, honba, lapačka: drábske chytačky (Gab.) násilné verbovanie do kráľovského vojska za Rakúsko-Uhorska; Začne sa veľká, nemilosrdná chytačka. (Ondr.)
2. druh hry, pri ktorej sa účastníci naháňajú a chytajú: hrať sa na ch-u;
3. hovor. obratné kladenie otázky v diskusii s cieľom ukázať protivníkove slabiny
chytačka ž. detská hra, naháňačka, pri ktorej sa deti naháňajú a chytajú: Hrali sa na chitačku (Likavka RUŽ); Na ulici sa hrali chlapci na chitački (Hlohovec); Dachtore hutora, že chitačka to lapačka abo nahaňačka (Hubošovce SAB)