chvastúň -a m. pejor. chvastavý človek;
chvastúnka -y -nok ž.;
chvastúnsky príd. i prísl.: ch-e reči;
chvastúnstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chvastúň
2. chvastúnsky prejav
chvastúnstvo -va s.
chvastúnstvo -va -tiev s. pejor. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto sa rád nekriticky vychvaľuje, vyzdvihuje svoje kladné vlastnosti, zásluhy, činy a pod., chvastavosť, vystatovačnosť: doplatiť na svoje ch.; Ký diabol mi vštepil toto chvastúnstvo do krvi? [A. Hykisch] 2. ▶ prejav nekritického vychvaľovania svojej osoby, chvastúnske reči: bohapusté, neškodné, nevinné ch.; drobné chvastúnstva; napriek jeho chvastúnstvam ho občas brali vážne; Kto by vydržal už toľké chvastúnstva! [Vč 1979]; V priamych záberoch ľudia musia počúvať monológy chvastúnstva, osobné urážky. [Slo 2002]
chvastúnstvo p. samochvála
samochvála vychvaľovanie, vynášanie seba samého • chvastúnstvo • zastar. sebachvála
chvastúň, -a m. pejor. človek vystatujúci sa svojimi vlastnosťami al. prednosťami, chvastavý človek;
chvastúnsky príd.: ch-e vychvaľovanie, ch-e reči;
chvastúnstvo, -a str. vystatovanie sa, vyťahovanie sa