chváliť -i -ľ! nedok.
1. vyslovovať chválu, uznanie, oceňovať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu
2. náb. velebiť, oslavovať: ch. Boha
● nechváľ deň pred západom (slnka), pred večerom neprenáhli sa pri hodnotení; každá → líška svoj chvost ch-i
// chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, úspechoch ap., vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa úspechmi; rád sa ch-i
● dobré sa ch-i samo; ch. dávida vracať
// chváliť si pochvaľovať si: ch. si nové auto
chváliť -li -lia chváľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.
chváliť sa -li sa -lia sa chváľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.
chváliť si -li si -lia si chváľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok.
chváliť -li -lia chváľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (koho, čo (za čo); ø) ▶ uznanlivo, pochvalne sa vyjadrovať o niekom, o niečom, oceňovať; syn. vychvaľovať; op. haniť: ch. dobrú prácu, kvalitu; ch. dosiahnuté pracovné výsledky; všade ju len chvália; žiaka často chválili za jeho usilovnosť; dlho ho chválili za všetko, čo pre nich urobil; niektorí ho chválili, iní hanili; Sám ste ma hocikedy chválili, koľko mám rozumu, ako sa možno na mňa spoľahnúť. [A. Lauček]; Viktor chválil futbal - najmä domáce góly, také ani v lige nevídať. [D. Dušek] 2. náb. (koho) ▶ vzdávať vďaku Bohu; syn. blahorečiť, dobrorečiť, velebiť: chváľte a oslavujte Pána; Tých asi štyridsať ľudí spievalo „Teba Boha chválime“, tentoraz po slovensky. [M. Danieliszová-Jesenická] ◘ fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký; chváliť dávida vracať ◘ parem. čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človek má byť sebakritický; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; nechváľ deň/dňa pred západom [slnka]/večerom/za rána neprenáhli sa (v úsudku, v hodnotení a pod.); nechváľ, kým neskúsiš nehodnoť predčasne; nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne veci, keď netreba ▷ opak. chválievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ pochváliť
chváliť sa -li sa -lia sa chváľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. (čím, kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ hovoriť kladne o svojich prednostiach, vlastnostiach, úspechoch a pod.; syn. pýšiť sa, hrdiť sa, vystatovať sa: ch. sa svojimi vedomosťami; nemať sa čím ch.; mohol by sa ch., ale je skromný; rada sa chváli svojimi deťmi; Už ju nebolo ani treba chváliť. Sama sa chválila. [V. Šikula]; V krčme U dvoch anjelov sa chválil, že začína nový život - s novým občianskym preukazom. [D. Dušek] ◘ fraz. chváliť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného ◘ parem. dobré sa samo chváli ▷ opak. chválievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ pochváliť sa
chváliť si -li si -lia si chváľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok. (čo) ▶ vyslovovať svoje uznanie niečomu, spokojnosť s niečím, pochvaľovať si: ch. si dobré počasie; všetci si liečenie chvália; Chlapček jedol a chválil si - aká dobrá polievočka, aké dobré haluštičky, ešte si prosím, mamička. [J. Lenčo] ▷ opak. chválievať si -va si -vajú si -val si
chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa
chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhy • vynášať • vyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkých • kvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovca • prichvaľovať si • pochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenku • expr. ospevovať • hovor. expr.: spievať • básniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajine • kniž.: velebiť • zvelebovať • glorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkov • okiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstaveného • stavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonu • kniž. žehnať: žehnať náhode
2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Boha • kniž.: velebiť • blahoslaviť • blahorečiť • dobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kriste • kniž. zastar. chválorečiť
pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti
2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami
velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom
chváliť, -i, -ia nedok. (koho, čo)
1. prejavovať, vyslovovať uznanie, spokojnosť s niekým al. niečím, oceňovať, vynášať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu, ch. usilovnosť niekoho; ch. niekoho do neba veľmi vychvaľovať; chváliť si niekoho al. niečo byť s niekým, s niečím spokojný; do očí chváli a za chrbtom haní o neúprimnom človeku
● nechváľ deň pred západom, pred večerom (prísl.) neprenáhli sa pri hodnotení; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; žart. ch. Dávida dáviť;
2. zastar. oslavovať, velebiť: chváľ každý duch Hospodina (z hlásnickej piesne);
opak. chválievať, -a, -ajú;
dok. pochváliť
|| chváliť sa (čím i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa bohatstvom, úspechom; nemôže sa ch. veľkou vážnosťou nemá veľkú vážnosť
● dobré sa chváli samo (prísl.) čo je dobré, nepotrebuje chválu, reklamu;
opak. chválievať sa;
dok. pochváliť sa
chváliť nedok. 1. csl prejavovať uznanie, spokojnosť, vychvaľovať: Ženi chváľiľi, že sa (konope) dobrie, ňepremočenie (Detva ZVO); To už ľochu chváľeľi aľebo haňeľi víno (Pukanec LVI); Tú uš chválili teda, že tá išla ve venci na sobáš (Kostolné MYJ); Učiteľe f škoľe ho bars chvaľa (Dl. Lúka BAR); Dumaž, že mä s chvaľeňim pricähňeš? (Humenné) F. vínko chválí gazdu, gazdzinu vareca (Bučany HLO) - chlapi sú pyšní na dorobené dobré víno, ženy na pripravené chutné jedlo; nechvál ženu prec cmrtu! (Brestovany TRN), ženu nechvál aš po roce (Bošáca TRČ) - neprenáhli sa v hodnotení, pochvale; chválid dávida (Bzince p. Jav. NMV), dávida chváliť (Rim. Píla RS, Bánovce n. Bebr.) - vracať, dáviť 2. náb. velebiť, oslavovať: Chvál každí duh Hospodzina! (Kostolné MYJ) F. chvaľce Boha, co to śe robi s tim časom! (Ostrovany SAB) - preboha, čo sa to robí; každi jag zna, Boha chvaľi (Dl. Lúka BAR) - každý robí, čo môže
chváliť sa nedok. csl vychvaľovať sa, vystatovať sa: Prišieu̯, sa chváliu̯ a štrnkau̯ si vo vrecku (Lipt. Mara LM); Ked zme takí malí boli, zme sa chválili, kerí kolko tích cukrovíh jezulátek máme kúpeníh na stronček (Kostolné MYJ); Ňidž ňerobi, aľe chvaľic śe zna (V. Šariš PRE) F. kuri śe uš chvaľa, ic po vajca! (Žakarovce GEL) - kotkodákajú; čo je dobré, sa chválí samé, to ňetreba chváliť (Lapáš NIT) - nepotrebuje reklamu
chváliť si nedok. vyjadrovať spokojnosť: Chváľiu̯ si, ako sa mu po tej búrke dobre dícha (Ležiachov MAR); Starí si chválili, že sa ín tíh bótáh fajín chodzí (Malženice HLO)
chváliť ndk 1. koho, čo pochvaľovať: tucne newesti chwalite (RADVAŇ 1694); to wino chwaleno biwa (MBF 1721); kdo koho má w nenawisti, nikdy ho nechwáli (GV 1755); recept, wydaný od doktora, welmi chwalili (VK 1764) 2. koho vzdávať chválu niekomu, velebiť: si prevýšil jeho vzkríšení synúv, v čem chválim tobe (!) (ASL 1672); Pana Boha chwalilj a welebilj (KT 1753); glorifico: chwaljm, welebjm, slawjm (KS 1763); klaňam se, chwáljm a slawjm teba, Yežyssi (BlR 18. st)
chváliť sa ndk vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: Michal Bacho pridal, ze slyssel od Hornian, zie se chwalyly, ze ony porubaly prutwie (TRENČÍN 1584); mnohj ma obicžeg chwalitj se wiceg, než o nem ginssj zmisslj (BV 1652); gloriari contra aliqvem: chwáliti sa proty ňekomu (KS 1763); slissal z ust Mykolassa Gaydossa, czo se chwalil pred nim (s. l. 18. st); mnoho razy sa s nimi (hriechmi) chwalime (WS 18. st); -ievať sa [-evať] frekv: gegjch sinowia pred swedkom se chwalewaly (ŠTIAVNIČKA 1757)