chválenkár -a m. hovor. kto sa rád chváli;
chválenkárka -y -rok ž.;
chválenkársky príd.;
chválenkárstvo -a s.
chválenkár -ra pl. N -ri m.
chválenkár -ra pl. N -ri m. hovor. ▶ kto sa rád chváli, vystatuje, kto nekriticky priaznivo hovorí o svojej osobe: mať povesť chválenkára; je tak trocha ch.; nechcem vyzerať ako ch.; Nezaprel sa v ňom chválenkár a zverejňovať svoje skúsenosti a fígle pokladal za zábavné, priam za kamarátsky čin. [L. Ballek] ▷ chválenkárka -ky -rok ž.: čo všetko si tá ch. navymýšľala!
chválenkár p. chvastúň
chvastúň pejor. kto sa rád chváli • pejor.: chvastoš • chvastoň • hovor. chválenkár • expr. zried. rozdrapenec • kniž. fanfarón
chválankár p. chválenkár
chválenkár m. (chválankár) záh expr. kto sa rád vychvaľuje, chvastúň: Chvalenkár neňí žáden čoviek (Kuchyňa MAL); chválankár (Rozbehy SEN)