Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dochuti, do chuti prísl.

dochuti, do chuti prísl.


pochuti, pís. i po chuti prísl.

dochuti, pís. i do chuti prísl. ▶ do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod.; syn. dosýta: vyspať sa d.; d. sa nasmiať; nevedel sa d. vynadívať na vnuka; Každý, kto bol smädný, mohol prísť k nemu a do chuti si natočiť výborného piva. [M. Zelinka]


chuť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. iba sg. ▶ zmyslová schopnosť umožňujúca vnímať sladkosť, kyslosť, horkosť a slanosť: orgány chuti
2. ▶ vlastnosť niektorých jedlých, požívateľných látok vnímaná týmto zmyslom: horká, slaná ch.; sladká ch. čokolády; výrazná, pikantná, korenistá ch. jedla; príjemná trpkastá ch. čaju; chute a vône exotickej kuchyne; jedlo malo príkru, odpornú ch.; polievka nemá žiadnu ch., je úplne bez chuti je nevýrazná, fádna; zlepšiť, zvýrazniť ch. jedla korením; Obaly s obrázkami cestovín, kúskov mäsa a zeleniny ležali v regáloch rozdelené podľa typov chutí a výrobcov. [M. Hvorecký]
3. ▶ vnímanie toho, ako niektorá látka chutí; pocit, ktorý sprostredkúva zmyslový orgán chuti: nepríjemná ch. v ústach; pokaziť si ch.; pren. chuť ďalekých krajín, mora ich svojrázne, typické vlastnosti □ dobrú chuť prianie pri spoločnom jedení
4. (i na čo; do čoho; s neurčitkom) ▶ vnútorná potreba niečo urobiť; túžba zameraná na uspokojenie určitého želania, fyzickej al. duchovnej potreby, chcenie: dostať ch. na niečo sladké; dodať niekomu ch., chuti do práce; mať, stratiť ch. do života; robiť si na niečo ch. niečo si vyhliadnuť a mať o to záujem; s chuťou sa pustiť do riešenia problému; už nemá ch. prežívať všetko odznova!; nemá ch. do jedla; prešla ho ch.i fraz.; Zachvátila ma chuť trochu zmeniť vzduch, trochu si pochodiť po známych miestach. [A. Bednár]
fraz. mať sto chutí niečo urobiť veľmi chcieť; nie je mu to po chuti nevyhovuje to jeho predstavám; prešla ho chuť al. odpadla mu chuť od niečoho stratil záujem, prestal si niečo želať; prísť niečomu na chuť nájsť dobré stránky niečoho ◘ parem. koľko ľudí, toľko chutí každý má vlastný vkus; s jedlom rastie chuť ak sa niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac
do chutidochuti

-tí/464936±1423 2.18: verbá nedok. 3. os. sg. 36513→36517
+584
−295
pla/24869 hodno/3319 chu/1843→1897
+178
−51
le/1728 čis/478 c/400 veš/350 po/244 zlos/205 tra/151→187
+128
−86
licho/170 vr/152 svä/180→150
+22
−35
(71/2369)

-tí/464936±1423 3.29: substantíva ž. G pl. 156849→156781
+162
−374
okolnos/10838 možnos/10073 spoločnos/7911 udalos/7895 oblas/7307 skúsenos/7224 čas/6920 obe/5516 činnos/4778 príležitos/4345 osobnos/4332 vlastnos/4327 povinnos/4138 schopnos/3884 kos/3291 domácnos/3199 vedomos/3077 nehnuteľnos/3034 ťažkos/2671 sie/2604 súvislos/2068 zručnos/2008 staros/1927→1984
+6
−16
žiados/1983 záležitos/1756 pochybnos/1664 miestnos/1664 skutočnos/1577 bytos/1370 národnos/1182 znalos/1179 podrobnos/1173 chu/1072→1018
+51
−178
(681/28790)

dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia • do sýtostidochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudbydo vôle: dosýta, do vôle sa vyspalfraz. do dobrej vôlefraz. expr. koľko duša ráči


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči

chuť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chuť má tmavohnedú šupku. Jej dymová chuť pripomína sladké drievko a
G (bez) chute mok znamenitej, nenapodobiteľnej *chute* a arómy, na čom sa podieľala práve
G (bez) chuti nádherné byť šiškou a odpočívať do chuti v mäkkom machu, ale rovnako
D (k) chuti recept proti odpornej cibuľovej chuti v ústach?““ Mám.“ Smejúc šiel
A (vidím) chuť od vzrušenia, vzchopím sa, mám chuť vstať a tancovať od radosti, ale
L (o) chuti vybadal, že lekárovi nie je téma po chuti , no veselo ju zahovoril. „Chudák
I (s) chuťou starým dobrým zvykom. Pascal s chuťou rozvíjal svoje teórie a nadšene
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (tri) chute minút v teplej rúre, aby sa chute spojili. Podávame s cestovinami
{caseletter} - 0
G (bez) chutí novinky. Ale viete, sto ľudí, sto chutí . A v nemocnici to platí asi
D (k) chutiam Nesoľte po prvom hlte, umožnite chutiam , aby sa rozvinuli. Ak bol
A (vidím) chute a sladkosti s čili. Na pálivé chute si od malička zvykajú aj mexické
A (vidím) chuti nekonečná a dokáže pokryť akékoľvek *chuti* a priority. Čo by ste napríklad
L (o) chutiach Musíte mať dobrý nos na detaily v chutiach , ako aj podporu trhu a moderných
I (s) chuťami zaoberajúcou sa najpreferovanejšími chuťami a vôňami v očiach ľudí. Porovnaním
aromatický a príjemnej chuti aromatique et de saveur agréable
bez zápachu a bez chuti inodore et sans goût
bez zápachu a chuti sans odeur et sans goût
hľadiska chuti a farby termes de goût et de couleur
chuti a arómy výrobku goût et des arômes du produit
ktoré zodpovedajú ich chuti qui correspondent à leurs goûts
syrov a ich chuti fromages et leurs saveurs

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu