chuligán -a m. pejor. mladík provokujúco porušujúci spoloč. normy, výtržník, uličník;
chuligánka -y -nok ž.;
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie;
chuligánstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k chuligán
2. chuligánsky čin
chuligánsky -ka -ke príd.
chuligánsky prísl.
chuligánsky1 -ka -ke príd. pejor. ▶ súvisiaci s chuligánom, mladým výtržníkom, bitkárom; príznačný pre chuligána, pre chuligánstvo, výtržnícky, bitkársky: chuligánska partia; chuligánske výčiny; chuligánske správanie; futbalový zápas sprevádzaný chuligánskymi bitkami, výtržnosťami; má chuligánske sklony; Keď mal pätnásť rokov, stal sa členom chuligánskej bandy. [A. Pauliny]; Či išlo o nejaký chuligánsky žart alebo niečo vážnejšie, ukáže až vyšetrovanie. [NO 2004]
chuligánsky2 prísl. pejor. ▶ príznačne pre chuligána, mladého výtržníka, príznačne pre chuligánstvo, hrubé, chuligánske správanie: ch. naladení výrastkovia; ch. vyčíňať na štadiónoch; Aký zarytý nepriateľ ľudu si dovolil takto chuligánsky uraziť otca a vodcu. [L. Ťažký]
chuligán -a m. (chuligánka -y ž.) ‹VM› mladík nápadne nedbanlivého zovňajšku, s výtržníckym správaním, žijúci asociálnym spôsobom (podľa ír. rodiny Hooliganovcov v staršej angl. kabaretnej piesni);
chuligánsky príd. i prísl.: ch-e správanie
chuligán, -a m. (rus.) pejor. porušovateľ spoločenského poriadku, povaľač, darebák: chuligánsky príd.: ch-e správanie;
chuligánstvo, -a str. povaľačstvo