chudobný príd.
1. nemajúci majetok, biedny, op. bohatý: ch. človek; starí rodičia boli ch-í
2. kt. má nedostatok niečoho, op. bohatý: strava ch-á na vitamíny; ch. kraj neúrodný; ch-á pôda kt. má málo živín; ch-á (palivová) zmes kt. má málo benzínu
● bibl. ch. v duchu prostý; kniž. ch. na duchu, duchom obmedzený; expr. ch. ako kostolná myš veľmi; ch. človek → hotová opica; ch-ému aj z hrnca vykypí postihnutého stíhajú aj ďalšie nepríjemnosti;
chudobne prísl.: ch. žiť;
chudobnosť -i ž.
chudobne 2. st. -nejšie prísl.
chudobne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ charakteristicky pre chudobu, stav materiálneho, finančného nedostatku; syn. biedne, núdzne, nemajetne: ch. zariadený jednoizbový byt; žiť ch.; mesto dnes pôsobí oveľa chudobnejšie a zanedbanejšie; Je oblečený v neatraktívnom, ba chudobne vyzerajúcom kožuchu. [P. Gregor] 2. ▶ nedostačujúcim, nevyhovujúcim spôsobom; syn. chabo, slabo, nedostatočne, zle: ch. zásobené predajne ovocia; ch. prekrvené tkanivá; chudobnejšie vybavené autá; rozumom chudobne obdarené dievča [A. Baláž]; Dielo o duševnej, morálnej biede inscenovali na javisku bratislavskej Novej scény veľmi chudobne, šedivo. [LT 2000]
1. nemajúci majetok, trpiaci nedostatkom, núdzny, biedny: ch. človek, ch-á rodina; ch. kraj neúrodný; ch-á dedina ktorej obyvatelia nie sú bohatí; ch. príbytok jednoduchý, prostý
● ch. ako kostolná myš veľmi núdzny;
2. majúci nedostatok niečoho, obsahujúci niečo v nedostatočnom množstve: potrava ch-á na vitamíny, ch-á pôda obsahujúca málo živín; ch. slovník (napr. autora literárneho diela) malá slovná zásoba; ch. duchom a) bibl. prostý, b) hovor. žart. hlúpy;
chudobne prísl.: ch. žiť, ch. oblečený
chudobne p. chudobný
chudobný príd. 1. csl nemajetný, biedny: Bohatá sa ňepáčila sinovi, ale chudobná, jej oťedz bou̯ hajči (Paludza LM); Voľakode to tak povrávali, že_e koza chudobnému namesto krave (Čelovce MK); Chudobňejší prehoďili drevá a na ňe trsťi a na trsťinu blato (Jásová HUR); Boli takí aj medzi nama chudobníma ludé, že dze vidzel, zebrál (Ružindol TRN); Mi zme chudobní, ešče ňemá (dievka) perini, aňi truhlu (Súľov BYT); Co hudobňejše mušeľi klaski zberac (Kokšov-Bakša KOŠ); Chudobni śe ňigda ňima dobre (Dl. Lúka BAR) L. chudobní dom (Stupava BRA) - chudobinec; chudobná pečena (Revúca) - zemiaková baba, haruľa; ňechudobni-ňebohati (Ratvaj SAB) - zo strednej vrstvy, majúci menší majetok F. chudobní aňi kostolná miš (Bodorová MAR), chudobni jak koscelna miš (Brezina TRB) - veľmi biedny; chudobnému aj z hrnca vikipí (Bošáca TRČ), chudobnomu i z harčka vivre (Humenné) - chudákovi sa najskôr prihodí niečo nepríjemné; chudobnému mnoho chíbá, lakoncovi šetko (Bošáca TRČ) - bohatstva sa človek nikdy nenasýti, chudobnému stačí málo; chudobní človek hotovä psota (Šivetice REV), chudobní śľeveg hotová opica (Rim. Píla RS) - chudobný musí vytrpieť veľa nepríjemností a posmechu 2. majúci nedostatok niečoho; skromnejší, málo kvalitný: Chudobňí rog na ovocinu, bo na ja̋r šitko pomrzlo (Rat. Bystré REV); Spravila si, reku, chudobní makovník, málo je v nom maku (Brestovany TRN); Svaďbi bivali podla teho, jaki kraj chudobni - od rana do večera a aj viac (Riečnica KNM); Bo kedz dajake korunki, ta na hižu trebalo, to dajake hudobňejšie koňe kupic (Kokšov-Bakša KOŠ); chudobne i chudobno prísl.: Ná ščil u_žijem tak chudobno (Hrušové NMV); Chudobňe śe žilo dakedi (Dl. Lúka BAR); Veśelo nam bulo, chodž aj chudobňe (Sobrance)