chudoba -y ž.
1. úplná nemajetnosť, bieda, nedostatok, op. bohatstvo: žiť v ch-e
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: mestská, dedinská ch., advokát ch-y
3. nedostatok niečoho, úbohosť, prázdnota: citová ch., ch. myšlienok
● ch. cti netratí
chudoba -by ž.
chudoba -by ž. 1. ▶ stav veľkého materiálneho nedostatku; syn. bieda, núdza: extrémna, nepredstaviteľná ch. obyvateľstva; opatrenia zamerané na odstraňovanie, zmiernenie chudoby; obavy z nárastu chudoby; žiť v chudobe; trpieť chudobou; obávať sa chudoby; znížiť riziko chudoby rodín; Mala troje detí a pri svojej chudobe sa s nimi len horko-ťažko pretĺkala. [M. Ďuríčková] □ ekon. hranica chudoby existenčné, životné minimum vypočítané zvyčajne ako percentuálny pomer príjmu jednotlivca či domácnosti vo vzťahu k priemernému príjmu v danej krajine; ostrovy chudoby oblasti s vysokou mierou biedy v inak prosperujúcom regióne; cirk. chudoba v duchu/duchom život v pokore a v poslušnosti Bohu 2. ▶ nemajetná vrstva obyvateľstva, chudobní ľudia: Iní ľudia už lepšie žijú. Aj chudoba už žije lepšie. [V. Šikula]; Chudoba zalamovala rukami. [J. Pohronský] □ sociol. pracujúca chudoba domácnosti s pracovným príjmom nižším ako životné minimum, nízkopríjmové rodiny 3. ▶ citeľný nedostatok, absencia niečoho: citová ch.; duchovná ch.; ch. myšlienok; pren. Inflácia slov a chudoba slovníka rýchlo mení každý výrok na frázu. [Pd 1990] obmedzenosť slovnej zásoby ◘ fraz. publ. chudoba ducha duševná obmedzenosť ◘ parem. chudoba cti netratí
chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač
3. p. prázdnota 2
nedostatok 1. nedostačujúce množstvo (op. dostatok): nedostatok pitnej vody • deficit (chýbanie niečoho): deficit surovín • hovor. manko: umelecké manko • kniž. absencia: absencia dôkazov
2. chýbanie životných potrieb • bieda • núdza • chudoba: žiť v nedostatku, v biede, v núdzi, v chudobe • expr. psota: trpieť psotu • hovor. mizéria: vojnová mizéria • tieseň • tvŕdza: byť v tiesni, v tvŕdzi
3. p. chyba 1, 2
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrota • žobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrota • pejor.: holota • všivač • expr. bedač • obyč. expr. plebs • chudoba • proletariát (nemajetní ľudia)
p. aj banda 1
chudoba, -y ž.
1. úplná nemajetnosť, núdza, bieda, nedostatok: žiť v ch-e; svedectvo, vysvedčenie ch-y; ch. cti netratí (prísl.);
2. chudobná, nemajetná vrstva obyvateľstva: mestská, dedinská ch.;
3. úbohosť, prázdnota: mravná, duševná ch.
chudoba ž. 1. csl nemajetnosť, nedostatok, bieda: Mi zme boľi doma traja braťia, chudoba, psota v dome (V. Lom MK); F chudobe umrúl (Kameňany REV); Chudoba taka, čo aňi - aňi posťele, aňi stola, aňi hrnca, ňiš son tam ňeviďel (Riečnica KNM); Tam u ňih veľka chudoba (Dl. Lúka BAR) F. chudoba cti ňetrací, bohádž za ňu ňeplací (Bošáca TRČ) - bohatého si viacej vážia, možno pri ňom niečo získať 2. csl hromad. nemajetná, chudobná vrstva obyvateľstva: Tu je moc chudobi (Mošovce MAR); Viečinu tam chudoba bívau̯a (Kunov SEN); Bula psota, o chudobu śe ňestaraľi (Fintice PRE) F. chudoba choďí ako pez blúdzni (Krpeľany MAR) - musí si hľadať živobytie; chudoba koď ňemá chľeba, misí aj koláše zesť (Rim. Píla RS) - žart. chudobní sa v tvŕdzi vynajdú 3. zried. kapustovitá rastlina, bot. chudôbka (Draba): chudoba (Sotina SEN) 4. vsl majetok všeobecne: Dobre śe vidala, tam hudobi! (Klčov LVO); Teraz už maž dom a hudobi dosc, statek, koňe i peňeźi, ta gazduj sebe (Bertotovce SAB) 5. vsl dobytok: Idu karmic chudobu (Dl. Lúka BAR); chudoba (Cejkov TRB); chudôbka ž. spiš, šar zdrob. expr. k 4: Každi śe stara o svoju chudopku (Studenec LVO); Ozdaj mi zavidziš totu moju bidnu chudopku? (Prešov)
chudôbka p. chudoba
chudoba ž 1. nemajetnosť, bieda: w chudobie buducz umrzela (ŽK 1481); (biskup) gim z chudoby pomohl (SK 1697); egestatem exequi: chudobu trpěti (WU 1750); nawracala zem tak hogny žold, že chudobu necytil (PT 1778); chudoba nám brání, rodiče nedají (PV 18. st); x. pren náb duchovná ch. pokora: blahoslawenstwj zaležj nie na chudobe telesneg, ale na chudobe duchowneg (CS 18. st) F. prísť na ch-u, do ch-y, vyjsť na ch-u, (u)padnúť do (veľkej) ch-y prísť o majetok, dostať sa na mizinu: rovnym spusobem sme na chudobu prišli, jako i ti, co vyhoreli (ZUBÁK 1686 LP); do velikej chudoby upadli (SOBLAHOV 17. st LP); do welkeg chudobi a psoty prissly (V. JACOVCE 1710); který predtim bohatý byl, wyssel na weliku chudobu (WP 1768); preto y sam do chudoby padel (P. BYSTRICA 1785); mať sa, byť pri ch-e, naťahovať ch-u žiť v nedostatku, v núdzi: pany matka pry chudobe se ma (KRUPINA 1690); prečzo magu chudobu natahovat, vssak dobre vy, yakove penize nosgeval (JASENICA 1704); ket sa z wogni wratyl, byl prj chudobe (ŠTIAVNIČKA 1757); priviesť, prinášať koho do (veľkej) ch-y spôsobovať niekomu zbedačenie, schudobnenie: (príbuzní) mna do chudoby priwedli (LIPTOV 1770); piwowaren prinassa nas do welikeg chudobi (ŠTRBA 1773) 2. chudobná, nemajetná vrstva obyvateľstva: kdy se chudobe obed waril (TRENČÍN 1652); poddani, všecka chudoba dediny (SELEC 1716 LP); z chudobou špitalskou (KRUPINA 1741); Salentinsstj utisk chudobi cjťiti začaly (PT 1796)