chudý príd. kt. má málo tuku, op. tučný: ch. človek, ch-é mäso
● expr. ch. ako chrt, ako trieska veľmi;
chudo prísl.: pôsobiť ch.;
chudosť -i ž.
chudý -dá -dé 2. st. -dší príd.
chudý -dá -dé 2. st. -dší príd. 1. ▶ ktorý má príliš štíhlu postavu, ktorý má na sebe málo tuku al. je úplne bez tuku, tenký; op. tučný: abnormálne, asketicky, chorobne, nezdravo ch. mládenec; chudá postava; vždy chcela byť chudá; byť chudou je teraz v móde; v mladosti bola oveľa chudšia; Oproti sebe mám mužovu tvár, chudú, unavenú, tiež mu pribudlo hodne vrások. [E. Farkašová]; Svetlé chudé líca chlapca boli o chvíľu červené a oduté. [E. Dzvoník]; Reprezentantky ženskej krásy chudnú, respektíve sú nútené byť čoraz chudšie. [HN 2003] 2. ▶ (o potravinách najmä živočíšneho pôvodu) ktorý obsahuje málo tuku al. je úplne bez tuku, nemastný: chudá šunka; chudé mäso; chudé časti bravčového pliecka; dať si na večeru plátky chudšej anglickej slaniny ◘ fraz. chudý ako trieska/chrt/palica/vyžla veľmi štíhly ◘ parem. chudá mršina, ale dobre ťahá
chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený
tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doska • úzky (op. široký): úzka štrbina • nitkovitý • niťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezance • slabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčky • štíhly • chudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krk • jemný • ľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelín • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenký • pretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)
2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudý • štíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhla • vytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapec • útly • šťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postava • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučký • šťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)
3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskom • pípavý • piskľavý: pípavý, piskľavý zvuk • expr.: tenučký • tenušký • tenunký • tenulinký • pretenučký (veľmi tenký)
4. p. slabý 2, 3, biedny 2
chudý príd. nemajúci sadla, tuku, vychudnutý, štíhly (op. tučný); ch. človek, ch-á tvár; ch-é mäso nemastné; ch-á hus nekŕmená
● ch. ako chrt, ako trieska, ako lata veľmi vychudnutý;
chudosť, -ti ž.
chudý príd. (chuďí) csl nemajúci sadla, tuku; tenký, zoschnutý (o človeku, zvierati, veci): Ľebo šag na kravách sä oralo, boľi chudie a mľieka ňemaľi (Žaškov DK); Raž má chuččie zrno, ale pri suchon roke aj žito bíva chudé (Brodzany TOP); On je chudí, ale ona ešče chuččá (Bošáca TRČ); Ceľe še hovalo, dalo še mu tam mľeka, pretim pozberane, plane, hude bulo (Kokšov-Bakša KOŠ); chudó ďíťa (Cinobaňa LUČ) L. chuduo mäso (Necpaly MAR); chudé masso (Trakovice HLO) - nemastné F. chudí jak pes (Lukáčovce HLO), chudí ako chrt (Rim. Píla RS), chudi jag vižla (Studenec LVO), chuďí aňi agar (Hrlica REV), chudi jak chľista (Žakarovce GEL), chudí jak ščuka (Hlboké SEN), hudi jag harenk (Spiš. Podhradie LVO), chudí jak tréska (Brestovany TRN), hudi jak sceblo (Markušovce SNV), chuďí aňi trn (Sirk REV), chudi ja_kosc (Brezina TRB), chuďí ako štránok (Tlmače LVI), chudí jag rebrina (Bučany HLO), chudí jak plot (Častá MOD), chudí ako trlo (Necpaly MAR), chudí jak trlica (Jablonové MAL), chudí jak deska (Brodské SKA), chudí jak palica (Lovčice TRN), hudi jak śčamba (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi chudý
chudičký p. chudý
chudý príd 1. majúci málo tuku, vychudnutý: swinske meso chude (LR2 17. st) nemastné; neňi chudy, ale tlusty (GV 1755); corpore vesco est: wélmy chudy w ťele (KS 1763); chudý statek skoreg wyzdrawěl gako mocný (ŠkD 1775); chudeg žluteg a rapaweg twary; maleg chudeg postawy (Kur 1785) F. ch. ako strašidlo veľmi vychudnutý: nekteri gsau tělnati, ginj tenky, štupli neb chudy gako strašila (KoA 17. st) 2. čes chudobný, nemajetný: chudy poddany (STREČNO 1548); rodu chudeho (B. ŠTIAVNICA 1577); poněwádž se pán včinil chudým pro nás (PrV 1767) L. ch. človek, ch-í ľudia poddaný, -í: chudym lydem z Nemeczkeg Poruby (L. JÁN 1480 SČL); chudy čzlowek pana meho (S. PRAVNO 1569); summa dedin i chudych lidi (ORAVA 1625 U2) F. bibl ch-ý duchom pokorný: blahoslaweny chudy duchem, nebo gegich gest kralowstwy nebeske (Le 1730) 3. prinášajúci malý úžitok; neúrodný: Extamadura chudú zem má (KrP 1760); suche a chude leto neurodne (PR 18. st); subst ch. m chudobný, biedny človek: buď k chudým milosrdný (ASL 1532); w sspitaly se zasialo pro chudych (ŽILINA 1601); chudi i boháči (ASL 1763); dives pauperem confessorem fastidit: nechce bohaty s chudym w gednom rade byti (LD 18. st) P. atpn Stephanus Chudy (VRBOVÉ 1494); -e prísl k 2: chuďe narozenému (CC 1655); -osť ž vychudnutosť: chudost dobitka (BRATISLAVA 1640); od chudosťi hroznj gest (PT 1796); -učký dem k 1: vesculus: chudučky, teňučky (KS 1763); -ičký dem k 2: ráčil gest mýťi matku chudičkú (CC 1655)