chtivý príd.
1. kt. silne za niečím túži, dychtivý: ch. slávy, úspechu, učenia
2. náruživý (význ. 2), vášnivý: ch. chlap, ch. pohľad;
chtivo prísl.;
chtivosť -i ž.
chtivosť -ti ž.
chtivosť -ti ž. 1. (i po čom) ▶ silná, nedočkavá túžba po niečom; intenzívne chcenie niečoho; syn. nedočkavosť, dychtivosť: ch. po poznaní; bezhraničná ch. po vládnutí a moci, po majetku; S Božím požehnaním návnadu som neochutnala, chtivosť nado mnou nevyhrala. [V. Čurmová] 2. ▶ prudká, náruživá túžba po telesných pôžitkoch, vášeň; syn. náruživosť, žiadostivosť: pohľad plný chtivosti; potlačil svoju ch.; Ó, s akou príšernou chtivosťou ovinula ramená soche okolo krku. [J. Hrušovský]
chtivosť p. zmysel 6, vášeň 1, pud
pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou
p. aj vášeň 1
vášeň 1. prudký cit bez rozumovej kontroly • afekt: podľahnúť vášni, afektu; slepá vášeň • vášnivosť • náruživosť (prudký ľúbostný cit): byť plný vášnivosti, náruživosti • láska (telesná): zahorieť láskou k niekomu • žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť v pohľade
2. silná záľuba v niečom, veľká oddanosť niečomu: poľovníctvo bolo jeho vášňou • náruživosť: zberateľská náruživosť • vášnivosť: športuje z vášnivosti • túžba: spaľuje ho túžba cestovať • láska: hubárstvo je jeho láska • expr.: choroba • neduh: autá sú jeho choroba • slabosť: fajčenie je moja slabosť
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
1. žiadostivý niečoho, lačný, bažiaci po niečom: ch. zeme, majetku, slávy;
2. náruživý, chlipný: ch. chlap (Fig.);
chtivo prísl.
1. túžobne, žiadostivo, nedočkavo: chtivo čaká na jeho slovo (Kuk.);
2. náruživo chlipne: (Jeho oči) sa chorobne, chtivo upreli na ňu. (Urb.);
chtivosť, -ti ž.