chruňo -a mn. -ovia m. pejor. hlupák, chumaj (obyč. nadávka)
chruňo -ňa pl. N -ňovia I -ňami m.
chruňo -ňa pl. N -ňovia m. pejor. 1. ▶ hlúpy, nerozumný človek (obyč. v nadávkach); syn. chumaj, chmuľo, trkvas, trúba: vidiecky ch.; čo ty vieš, ty ch.; si ty ale ch.; nech si nemyslia, že sme takí chruňovia, ktorí znesú všetko; Ak nie si chruňo, musíš vedieť lietať aj v klietke. [Š. Žáry]; Aspoň niečomu si v tomto živote porozumel, chruňo. [P. Gregor] 2. ▶ nevychovaný, bezočivý človek pôsobiaci hrubým dojmom, nevychovanec, bezočivec; syn. chrapúň, grobian, odroň: bol to tupý nafúkanec, neokrôchaný ch.; správal si sa ako ch.; A just ti poviem, ty chruňo, proti nemu si obyčajný sprostý chrapúň. [A. Chudoba]; Jeho správanie [šoféra] ako muža ho znížilo na úroveň obyčajného chruňa. [Pc 1998]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
chruňo 1. p. hlupák 2. p. nevychovanec
nevychovanec nevychovaný, neslušný človek • neslušník • expr.: neotesanec • neokresanec • grobian • gadžo • ošúchanec (Figuli) • otresk (Jesenská) • hovor. expr.: nemóresník • neohrabanec • neokrôchanec • neogabanec • pejor.: chrapúň • odroň • chruňo • primitív • hovor. pejor.: sedliak • odzgoň (Kukučín) • odzgáň (Jesenská)
p. aj bezočivec
chruňo, -a, mn. č. -ovia m. pejor. hlupák, sprosták, truľo, chumaj (nadávka): Ty čuš, ty chruňo. (Al.)
chruňo i chruňa m. strsl, zsl pejor. hlupák (i ako nadávka): Si ti ľen za chruňo, ňeveďeu̯ si to prú povedať!? (Košťany n. Tur. MAR); Čo si len počiať s takím chruňom! (St. Hory BB); Ten váš chruno šecko pokazil (Brezová p. Brad. MYJ); sprostí chruňa (Jakubov MAL); chruňovský príd. expr.: chruňo chruňovskí (V. Bielice TOP, Koniarovce TOP)