chriak -ka pl. N -ky m.
chriak -ka pl. N -ky m. hovor. expr. ▶ vypľutá slina, vykašlaný hlien; syn. chrcheľ: krvavý ch.; pľuť chriaky; Odpľuje na zem a chriak zadlávi nohou. [F. Hečko]
hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)
2. p. kal 1
chrcheľ expr. vykašľaný hlien • expr.: chriak • chrachotina: vypľúvať chrchle, chriaky
chriak p. chrcheľ
chriak, -a m. niž. hovor. expr. vypľutá slina, hlien: Odpľuje na zem a chriak zadlávi botou. (Heč.)
chriak m. 1. expr. vypľutý hlien, chrcheľ: Na draže chrak popri chraku (V. Šariš PRE); chráki (Šípkové PIE) 2. expr. nevyvinutá kapustná hlávka: chra̋k (Revúca)