Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská

chrasť -i ž. chrastie, krovie, húština: breh zarastený ch-ou

lepší vrabec v hrsti ako zajac v ch-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chrasť ‑i ž.
Chrasť nad Hornádom ‑e ž.; Chrasťan i Hornádskochrasťan ‑a mn. ‑ia m.; Chrastianka i Hornádskochrastianka ‑y ‑nok ž.; chrastiansky i hornádskochrastiansky

chrasť -ti ž. hromad.

Chrasť nad Hornádom -te ž. obec na východnom Slovensku v Spišskonovoveskom okrese východne od Spišskej Novej Vsi;

Chrasťan, Hornádskochrasťan -na pl. N -nia m.;

Chrastianka, Hornádskochrastianka -ky -nok ž.;

chrastiansky, hornádskochrastiansky -ka -ke príd.


Chrasť -te ž. časť obce Bajč;

Chrasťan -na pl. N -nia m.;

Chrastianka -ky -nok ž.;

chrastiansky -ka -ke príd.


chrasť -ti ž. hromad.hustý nízky porast bodľačia, buriny a pod.; syn. chrastie, krovie: hustá, stará ch.; predierať sa chrasťou; breh zarastený chrasťou; Beží zajko poľom, nivou, / beží chrasťou hustou, divou. [A. Bednár]parem. lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú

-st/167336±932 5.91: substantíva ž. G pl. 10005→9756
+47
−15
ciest/9248→9258
+0
−3
neviest/131 st/110 st/59 st/36 viest/66→35
+14
−13
vierst/31 st/26 langúst/20 chrást/18 podest/10 (8/22)

húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťavahúštiehúšťzried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačinakrovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v krovíkrovina: kroviny na medzikraj. kriačina (Hviezdoslav)kraj. kružina (Ondrejov)expr. kroviskozried. kríčie


chrasť p. húština, krovie


krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medziexpr. krovisko: husté kroviskázried. kríčiekraj. kružina (Ondrejov)kraj. kriačina (Hviezdoslav)húštinahúšťavahúštiehúšťzried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chrasť, -ti ž. hustý nízky porast, krovie, húština: Prechádzajúc chrasťou, ktorá bola na kraji lesa, počuli rehot. (Jégé)

čuší ako zajac v ch-i ticho, nenápadne sa chová; Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) radšej mať menšiu vec, ale istú; Chrasť bez vetra nezašuští (prísl.) nič sa nedeje bez príčiny

chrasta i chrast ž. (krasta)
1. csl zaschnutá krv al. hnis na rane, vyrážke ap.: Aj chrasti sä s tím harmančekom ľiečiľi (Žaškov DK); Ruke mala samú chrastu (St. Hory BB); Us sa mi chiťila chrasta na to porezané (Návojovce TOP); Dĺho sa mu tá chrast pindrila, lebo si hu ščibrav (Brestovany TRN); Kolená mával samá chrasta (Brezová p. Brad. MYJ); Co śi zaś pojedol, že maš krasti? (Letanovce SNV); Muśela śi cośka plane zjesc, ket śe ci teľo krastoh na gembi narobilo (V. Šariš PRE)
L. ofče krasti (Smižany SNV) - prašina; slatké krasti (Dúbravka BRA), slatké chrasci (Lovčice TRN) - chytľavé ochorenie (impetigo) hnisavými pľuzgierikmi, postihujúce najmä deti; chraste zhaňaťi, začituvaťi slatkej chraste (Čelovce MK) - odstraňovať chrastavé vyrážky poverčivými praktikami
F. čuší ako voš pot krastou (Bobrovec LM, Pukanec LVI), čučí jak veš pot chrascú (Brodské SKA), je cicho jak fša u chrasce (Brezina TRB) - nič nevraví, utajuje sa; to je taká chrasta! (Bošáca TRČ) - nepríjemný človek
2. povrchový kaz na hlinenej nádobe: Tak sa aj ťedi poľepelo všakovak, boľi chrasťi (Pukanec LVI); chrástka ž. zdrob. expr. k 1: Z malej chráski taká humpora sa mi spravila (Bučany HLO); chrastička i chrastočka ž. zdrob. k 1: Po tích chrástečkáh mu ostali jánki na tvári, rapini (Brestovany TRN); Taku malu chrastečku mal na ruce, ta či ju ňezedar?! (Dl. Lúka BAR); chrasťička (V. Bielice TOP); chrascička (Bošáca TRČ)


chrást m. i ž. zle vyvinutá hlávka kapusty: Zasek sa mi len samé chrásti urodeli (Val. Belá PDZ); chrást (Bošáca TRČ)


chrasť ž. strsl, jtrenč krovie, chrastie: Puľke sa ťi f chrasťi (Kalinovo LUČ)
F. čučí jako zajác chrasci (Bošáca TRČ) - nepovie ani slovo; lepší vrabedz v hrsťi, ako zajac f chrasťi (Bobrovec LM, Necpaly MAR) - lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote


chrašť i chriašť ž.
1. gem krovie, húšťina: S chrašťi viskočiv zajac (Mur. Dl. Lúka REV); Ka̋ se to lámeš šes tú chriašť! (Revúca); chrašč (Rat. Zdychava RS)
2. expr. raždie, suchá haluzina
F. ja som už ako tá chrašť (Baďan BŠ) - nanič, nepotrebný


chriašť p. chrašť

chrasť ž, chrast m
1. hustý, nízky porast, krovie, chrastie: s tich chrasty bude mu slobodno kuolowia a pruťa sekaty (ZVOLEN 1567); hore iarkom až po grunik chrast biwal (LIPTOV 17. st); coryletum: leskowá chrast, léskowina; virgultum: chrast, chrástina, hússč, husté mjsto prútowe (KS 1763); niské krowý a chrast lichwa obežrala (PH 1770)
2. živý plot z prútia, lesa: fatens gestly chrast byl odpraweny, zaprawyl; chrast zatinaly Hibangia, aby statky wrbycke prechodyt nemohly (LIPTOV 1693)
3. nosová chrupka: interfinium: nosowá chrást, chrástka (KS 1763)
4. nevyvinutá hlava kapusty: mosel mu toliar dat za geden chrast kapusti (JASENICA 1704); chrastka dem k 1: za chrastku bolo trnge, kamenge ((M. KAMEŇ) 1704); k 3: interfinium: nosowá chrast, chrástka (KS 1763)
P. tpn Chraccan seu Heresteny (Chrašťany 1293 VSO)

Chrast Chrast Chrasť Chrasť Chrásť_1 Chrásť Chrásť_2 Chrásť
chrasta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chrasta
G (bez) chrasty
D (k) chraste
A (vidím) chrastu
L (o) chraste
I (s) chrastou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) chrasty
G (bez) chrást
D (k) chrastám
A (vidím) chrasty
L (o) chrastách
I (s) chrastami

chrasť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chrasť
G (bez) chrasti
D (k) chrasti
A (vidím) chrasť
L (o) chrasti
I (s) chrasťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) chrasti
G (bez) chrastí
D (k) chrastiam
A (vidím) chrasti
L (o) chrastiach
I (s) chrasťami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
798 Chrasť nad Hornádom SN/KI spiš.
1773 Haraszt, Hrost, Hrascze, 1786 Haraszt, Hroszt, Hrasce, 1808 Haraszt, Hrasť, Chrasť, 18631913 Haraszt, 1920 Chrasť, 1927– Chrasť nad Hornádom

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko CHRÁST sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 29×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
VEĽKÉ BIELICE (obec PARTIZÁNSKE), okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 8×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 6×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 5×;
KOTEŠOVÁ, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 4×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko CHRAST sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 2×;
LIPTOVSKÝ HRÁDOK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;

V obci CHRASŤ NAD HORNÁDOM (okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DIRDA 76×; DIRDOVÁ 61×; MELEGA 29×; JANČÁR 27×; JANČÁROVÁ 25×; ŠEFČÍK 21×; MELEGOVÁ 21×; ŠEFČÍKOVÁ 18×; OLEJNÍK 15×; OLEJNÍKOVÁ 14×; PRAMUKA 13×; PRAMUKOVÁ 12×; SONOGOVÁ 12×; FRANKO 9×; HOLUBOVÁ 8×; KOTLÁROVÁ 8×; ČONKA 8×; JANČAROVÁ 8×; MURÁR 8×; LAPŠANSKÝ 7×; AUGUSTÍN 7×; GONDA 6×; MURÁROVÁ 6×; AUGUSTIN 6×; VOJTILA 6×; KOTLÁR 6×; SENDREJOVÁ 6×; ČONKOVÁ 5×; SMOTRILA 5×; FRANKOVÁ 5×; KUCHÁR 5×; PULITOVÁ 5×; HVIZDOŠ 5×; SONOGA 5×; LAPŠANSKÁ 5×; TANCOŠ 5×; SENDREJ 5×; CHOVANCOVÁ 5×; FABINI 5×; BADYOVÁ 4×; VOJTILOVÁ 4×; GARČÁROVÁ 4×; KOŠÍK 4×; HOLUB 4×; HORVÁTH 4×; SZYNALIKOVÁ 4×; SNOPKOVÁ 4×; BLAŠKOVÁ 4×; TURČANÍK 4×; BALUCH 4×; SMOTRILOVÁ 4×; SENDREIOVÁ 4×; REGEC 4×; AUGUSTINOVÁ 4×; ORAVEC 4×; KOŠÍKOVÁ 4×; MIHŇÁK 3×; DOBRANSKÝ 3×; MROVČÁKOVÁ 3×; KRENŽELÁK 3×; MNICHOVÁ 3×; AUGUSTÍNOVÁ 3×; GERDOVÁ 3×; DOBRANSKÁ 3×; JANČAR 3×; KUCHÁROVÁ 3×; PETRUŠKO 3×; ŠEVČÍKOVÁ 3×; BADY 3×; REGECOVÁ 3×; TANCOŠOVÁ 3×; PUKLUŠOVÁ 3×; SZYNALIK 3×; VANTROBA 3×; PAVOLOVÁ 3×; OUDHA 3×; MOJCHER 3×; GONDOVÁ 3×; MIHŇÁKOVÁ 3×; BALLOVÁ 3×; BALLA 3×; HVIZDOŠOVÁ 3×; ŽELONKOVÁ 3×; KLIMA 3×; ŠUTÝ 3×; KOŽÁR 2×; IĽAŠ 2×; KLIMOVÁ 2×; MIKOLAJOVÁ 2×; BAGAROVÁ 2×; DZURA 2×; PETRUŠKOVÁ 2×; ŽELONKA 2×; TULEJ 2×; GERDA 2×; REINER 2×; SMREKOVÁ 2×; SMREK 2×; KOTĽÁR 2×; TURČANIKOVÁ 2×; VŠIVÁKOVÁ 2×; VŠIVÁK 2×; OREŠKO 2×; GURKA 2×; KRENŽELÁKOVÁ 2×; ORAVCOVÁ 2×; SOVOVÁ 2×; GURČÍKOVÁ 2×; RADECKÝ 2×; OREŠKOVÁ 2×; BEŽILOVÁ 2×; PRAVLÍK 2×; KOVÁČ 2×; BLAŠKO 2×; PALENČÁROVÁ 2×; PALENČÁR 2×; SENDREI 2×; CHOVANEC 2×; BAGÁR 2×; FALTIN 2×; PULIT 2×; BABIKOVÁ 2×; OLŠANSKÝ 2×; HORVATHOVÁ 2×; ŠANDOR 2×; NAGY 2×; SPŮRA 2×; PUKLUŠ 2×, ...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu