chrapúnstvo -va -tiev s. pejor. 1. iba sg. ▶ vlastnosť človeka prejavujúca sa bezočivosťou, opovážlivosťou, hrubosťou; netaktné, nevychované, nezdvorilé správanie: je to prejav obyčajného, vysloveného chrapúnstva; vo svete je veľa hlúposti a chrapúnstva; Syn svojho otca, s ktorého chrapúnstvom a bezočivosťou mali svoje skúsenosti i viacerí učitelia. [I. Habaj]; Ostrosť kritiky sa nemeria stupňom chrapúnstva. [LT 2001]
2. ▶ hrubý, bezočivý, nezdvorilý čin, grobianstvo: dopustiť sa chrapúnstva najvyššieho stupňa; prepáčiť, strpieť niečie ch.; nemôže mlčať, keď vidí tieto chrapúnstva; Na špici sa majú trápiť všetci, ono je to tak trochu chrapúnstvo nechať sa ťahať ako na špagáte. [R. Moric]