chrapúň -a m. pejor. nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec (obyč. nadávka);
chrapúnsky príd. i prísl.;
chrapúnstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. nezdvorilé správanie
2. nezdvorilý čin
chrapúnstvo -va -tiev s.
chrapúnstvo -va -tiev s. pejor. 1. iba sg. ▶ vlastnosť človeka prejavujúca sa bezočivosťou, opovážlivosťou, hrubosťou; netaktné, nevychované, nezdvorilé správanie: je to prejav obyčajného, vysloveného chrapúnstva; vo svete je veľa hlúposti a chrapúnstva; Syn svojho otca, s ktorého chrapúnstvom a bezočivosťou mali svoje skúsenosti i viacerí učitelia. [I. Habaj]; Ostrosť kritiky sa nemeria stupňom chrapúnstva. [LT 2001] 2. ▶ hrubý, bezočivý, nezdvorilý čin, grobianstvo: dopustiť sa chrapúnstva najvyššieho stupňa; prepáčiť, strpieť niečie ch.; nemôže mlčať, keď vidí tieto chrapúnstva; Na špici sa majú trápiť všetci, ono je to tak trochu chrapúnstvo nechať sa ťahať ako na špagáte. [R. Moric]
chrapúň, -a m. nadávka nezdvorilému, nevychovanému človeku, surovec, neokrôchanec;
chrapúnsky príd. i prísl.: ch-e správanie, ch. sa správať;
chrapúnstvo, -a str.
1. nezdvorilé, surové správanie;
2. surový, nezdvorilý čin