chrapúnisko -ka pl. N -ká G -nisk s. zvel. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.
chrapúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. pejor. ▶ kto sa vyznačuje nedostatkom taktu, slušnosti, zdvorilosti, výchovy, bezočivec, grobian (často nadávka); syn. chruňo, odroň: je to obyčajný ch.; správa sa ako ch.; vynadať niekomu do chrapúňov; Druhý raz sa aspoň chrapúňovi vyhnem. [V. Šikula] ▷ chrapúnisko -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: stalo sa z neho veľké ch.; Je to len taký chrapúnisko, ani nevie, že sa patrí ruku pobozkať. [Vč 1982]; chrapúnka -ky -nok ž.