Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chrapúň -a m. pejor. nevychovanec, neokrôchanec, bezočivec, surovec (obyč. nadávka);

chrapúnsky príd. i prísl.;

chrapúnstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. nezdvorilé správanie

2. nezdvorilý čin

chrapúň -ňa pl. N -ni G -ňov m.

chrapúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. pejor. ▶ kto sa vyznačuje nedostatkom taktu, slušnosti, zdvorilosti, výchovy, bezočivec, grobian (často nadávka); syn. chruňo, odroň: je to obyčajný ch.; správa sa ako ch.; vynadať niekomu do chrapúňov; Druhý raz sa aspoň chrapúňovi vyhnem. [V. Šikula] ▷ chrapúnisko -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: stalo sa z neho veľké ch.; Je to len taký chrapúnisko, ani nevie, že sa patrí ruku pobozkať. [Vč 1982]; chrapúnka -ky -nok ž.

chrapúň, -a m. nadávka nezdvorilému, nevychovanému človeku, surovec, neokrôchanec;

chrapúnsky príd. i prísl.: ch-e správanie, ch. sa správať;

chrapúnstvo, -a str.

1. nezdvorilé, surové správanie;

2. surový, nezdvorilý čin

chrapúň m. strsl, zsl pejor. hrubý, nezdvorilý človek (najmä v nadávkach): Majže pokoj s takím chrapúňom! (Mošovce MAR); S takim chrapúnom se ani do rečí nedám (Rochovce ROŽ); Chrapúň jeden, ale sa vičájčiu̯! (Kuchyňa MAL); chrapúnka i chrapunina ž.: Prečo si taká chrapúnka? (Prosné PB); Taká chrapuňina, ňevie sa do svojéj kože mesťiťi! (Bánovce n. Bebr.)