Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chrčať -í -ia nedok. vydávať chrapľavý zvuk: ch. od bolesti; rádio ch-í; neos. ch-í mu v prsiach

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chrčať ‑í ‑ia nedok.

chrčať -čí -čia chrč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.

chrčanie -nia s. 1. ▶ nečisté, chrčivé zvuky vznikajúce obyč. pri namáhavom dýchaní, chrapot: tiché, pravidelné ch.; bolestné, smrteľné ch; počuť ch. psov; Z pootvorených úst mu doliehalo prerývané chrčanie. [E. Farkašová]
2. expr. ▶ krátke, chrapľavé pazvuky vydávané obyč. zle fungujúcimi prístrojmi, chrapčanie, chrapšťanie: ch. motora; chrčanie guľometov [M. Urban]; Z vodovodných kohútikov sa miesto prúdov vody vyvalilo iba chrčanie. [VNK 2000]; Po pár minútach sa ozve z reproduktorov chrčanie a vzápätí podmaňujúci ženský hlas. [DF 2002]
▷ ↗ i chrčať


chrčať -čí -čia chrč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ vydávať chrapľavý, chrčivý zvuk, obyč. pri namáhavom dýchaní; syn. chripieť: hlasno, potichu ch.; ch. od bolesti, od námahy; Kašle veľmi dlho, chvíľami až chrčí, dusí sa. [I. Habaj]; Volky chrčali a padali na kolená a ja som sa bál, že už vypúšťajú dušu. [L. Ťažký]; Keď ho našli, silno krvácal z hlavy a chrčal. [Sme 1999]; neos. chrčí mu v prsiach
2. expr. ▶ (o zle fungujúcich zariadeniach, o prístrojoch a pod.) vydávať krátke, chrapľavé zvuky ako pri lámaní, drvení; syn. chrapčať, chrapšťať, chrapotať: v telefóne niečo chrčí; vysielačka začala ch.; Saxík v rukách oťažieval, chrčal, kvičal, neladil. [V. Klimáček]; Dedinský rozhlas prestal chrčať mizernú pieseň a nasledovalo hlásenie. [Sme 2005]
dok.zachrčať

chrčať vydávať chrapľavý zvuk • chrapotať: chrčí, chrapoce od bolestichrapčaťchrapšťaťškvrčať: rádio chrapčí, škvrčíexpr. škrčať: z pokazeného aparátu škrčal hlas

p. aj chripieť


chripieť vydávať zachrípnutý hlas, chripľavý zvuk; hovoriť takým hlasom • chraptiťchraptať: od stáleho kriku chripí, chraptíchrchlaťchrchľaťchrapľaťchrapotať: rádio chrchle, chrapoce; chraple, chrapoce nezrozumiteľným hlasomexpr.: chrapčaťchrapšťaťchrupčaťchrupšťaťchrčať: hlas mu chrapčí, chrčí ako starý hrniec; v telefóne niečo chrapčí, chrupčí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chrčať, -í, -ia nedok. vydávať chrapľavý, chrčivý zvuk (obyč. o živých tvoroch, zried. i o strojoch): ch. od bolesti, od hnevu; chrčanie ranených; neos. chrčí mu v prsiach; stroj, rádio chrčí;

dok. zachrčať

charčeť p. chrčať


chrčať nedok. (charčec)
1. strsl, zsl vydávať chrapľavý, chrčivý zvuk (o človeku i zvierati): Chrší to džitä, zapuchnútua má hrdlo (Brusník REV); Nesem prasaci nápoj a prasa chrčí, starí ho mosev pichnút (Brestovany TRN); Už ľen čaško chrčal a za chvílu umrel (Prosné PB); neos. Chrčí mu na prsiach (Návojovce TOP)
F. chrčí aňi cigánski mech (St. Hory BB) - veľmi chrčí
2. strenč, spiš, šar chrápať pri spaní: Ten strašňe chrčí pri spaňí (Prosné PB); Ňemožem spac, bo calu noc harčiš (Spiš. Podhradie LVO); Teg jeś charčel, aňim usnudz ňemohla (Dl. Lúka BAR)
3. expr. spať: Pódal si, že slabo spíš, a vara si chršel celú noc (Revúca)
F. uš chrčí jako ve vodze (Prosné PB) - tuho spí
4. neos. škŕkať (o črevách): Ťe_náž majster ná_zle kostuvau̯, veru bruchu kelkorázi chrčalo (Žarnovica NB)

chrčať ndk vydávať chrapľavý zvuk pri dýchaní: tesske dychany s chrczenim lecžity (HL 17. st); nemohuce wyceg mluwit, než toliko chrčal (VALASKÁ 1701); zwiazaly ho, takže len tak chrčal (LIPTOV 1749)

chrčať chrčať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu